VEDECKÉ ŠTÚDIE
ŠPECIFIKÁ ZÁSAHOV HASIČSKÉHO A ZÁCHRANNÉHO ZBORU PRI TECHNOLOGICKÝCH ROZVODOCH V PRIEMYSELNÝCH AREÁLOCH (Ladislav Jurkaš, Tomáš Doboš, Roman Keruľ)
Technologické a káblové kanály v priemyselných areáloch predstavujú dôležitú, no zároveň vysoko rizikovú súčasť kritickej infraštruktúry. Požiare v týchto priestoroch sa vyznačujú rýchlym šírením, vysokou produkciou toxických splodín a extrémne sťaženými podmienkami pre zásah hasičských jednotiek. Príspevok sa zameriava na analýzu rizík požiarov v káblových kanáloch, špecifiká zásahovej činnosti Hasičského a záchranného zboru a ohrozenia zasahujúcich hasičov, najmä z hľadiska elektrických, teplotných a toxických rizík. Pozornosť je venovaná aj moderným systémom včasnej detekcie a automatického hasenia, vrátane využitia inteligentných monitorovacích technológií a jemnej vodnej hmly. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu multidisciplinárneho prístupu k požiarnej bezpečnosti káblových kanálov s dôrazom na ochranu kritickej infraštruktúry a bezpečnosť zasahujúcich jednotiek.
Kľúčové slová: káblové kanály, technologické rozvody, požiarna bezpečnosť, zásahová činnosť hasičov, riziká zásahu, toxické splodiny horenia, kritická infraštruktúra, inteligentné detekčné systémy
BEZPEČNOSŤ OPERAČNÝCH STREDÍSK V MESTE KOŠICE, ANALÝZA BEZPEČNOSTNÝCH RIZÍK A NÁVRH INTEGROVANÉHO OPERAČNÉHO STREDISKA (Ladislav Jurkaš, Tomáš Doboš, Roman Keruľ)
Operačné strediská predstavujú kľúčový prvok IZS Slovenskej republiky, pretože zabezpečujú príjem tiesňových informácií, ich vyhodnotenie, rozhodovanie a koordináciu síl a prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku obyvateľstva. V meste Košice sú operačné činnosti základných zložiek IZS vykonávané v troch samostatných objektoch: operačné stredisko HAZZ, operačné stredisko ZZS (spolu s CO ) a operačné stredisko PZ. Takéto priestorové a organizačné rozdelenie vytvára systémové riziko, keďže kľúčové riadiace prvky krízového manažmentu sú sústredené v jednom urbanizovanom priestore a sú vystavené spoločným externým hrozbám (bezpečnostné incidenty, výpadky infraštruktúry, dopravné obmedzenia, hromadné udalosti). Cieľom príspevku je posúdiť úroveň zabezpečenia týchto objektov, identifikovať zraniteľnosti v oblasti fyzickej, režimovej a priestorovej ochrany a kvantifikovať pravdepodobnosť prekonania ich ochranných vrstiev prostredníctvom pravdepodobnostného modelu viacvrstvovej ochrany (perimetrická, plášťová, priestorová a predmetová ochrana). Analýza vychádza z kvalitatívneho hodnotenia prvkov ochrany a ich následnej kvantifikácie do pravdepodobnostných hodnôt, ktoré umožňujú porovnanie objektov na spoločnej škále. Výsledky preukazujú výraznú nevyváženosť úrovne ochrany medzi analyzovanými operačnými strediskami (OS). Na základe zistení práca formuluje návrh vytvorenia jednotného integrovaného operačného strediska (IOS) pre Košice a Košický kraj, umiestneného mimo husto obývaných častí mesta, s viacvrstvovou bezpečnostnou architektúrou, technickou redundanciou (energia, telekomunikácie, IT), jednoznačne nastavenými režimovými pravidlami a plánom kontinuity prevádzky vrátane záložného pracoviska. Záverom sa konštatuje, že integrácia OS do jedného chráneného a redundantného pracoviska predstavuje strategické opatrenie na zníženie zraniteľnosti riadenia IZS a zvýšenie odolnosti systému velenia a koordinácie pri bežných aj mimoriadnych udalostiach, pričom rozhodovanie o takomto projekte musí byť postavené na dátach, analýzach a odborných výpočtoch, nie na politických alebo rezortných kompromisoch.
Kľúčové slová: operačné stredisko, integrovaný záchranný systém, bezpečnostné riziká, zraniteľnosť objektu, pravdepodobnostný model, viacvrstvová ochrana, odolnosť systému, krízové riadenie, integrované operačné stredisko
ALTERNATÍVNY CESTOVNÝ RUCH: CESTA K UDRŽATEĽNEJ BUDÚCNOSTI (Tünde Dzurov Vargová)
Článok analyzuje koncept alternatívneho cestovného ruchu (ACR) ako kľúčového piliera pre transformáciu súčasného turistického priemyslu. Práca syntetizuje teoretické poznatky o formách ACR a prostredníctvom prieskumu na vzorke 104 respondentov hodnotí mieru prijatia udržateľných princípov v praxi. Text identifikuje kľúčové motívy vedúce k preferencii autenticity, pričom výsledky potvrdzujú vysokú environmentálnu zodpovednosť – až 85,4 % opýtaných je ochotných prispôsobiť svoje správanie v prospech udržateľnosti. Výsledkom je súbor odporúčaní pre integráciu inovácií do ponuky destinácií s cieľom prispieť k dlhodobej stabilite sektora.)
Kľúčové slová: alternatívny cestovný ruch, autenticita, ekoturizmus, lokálna ekonomika, udržateľnosť
MANAŽÉRSKE ROZHODOVANIE AKO KONFLIKT PRIRODZENÉHO A POZITÍVNEHO PRÁVA (Július Handlovský)
Článok analyzuje konflikt prirodzeného a pozitívneho práva v prostredí manažérskeho rozhodovania, kde sa formálna legalita môže dostať do napätia s materiálnou spravodlivosťou, férovosťou a spoločenskou prijateľnosťou. Vysvetľuje, prečo rozhodovanie v organizáciách nemožno redukovať len na „súlad so zákonom“, keďže manažér nesie zodpovednosť aj za primeranosť zásahov do práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb. Ako praktický nástroj navrhuje trojstupňový rámec hodnotenia rozhodnutí: test legality ako neprekročiteľnú hranicu, test proporcionality ako metodické váženie cieľa, alternatív a dopadov a test legitimity ako hodnotovú kontrolu integrity a férovosti. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľnú metodiku, ktorá znižuje riziko svojvôle, podporuje predvídateľnosť rozhodovania a zvyšuje dôveru v riadenie organizácie.
Kľúčové slová: prirodzené právo, pozitívne právo, manažérske rozhodovanie, legalita, proporcionalita, legitimita, etika, compliance, riadenie rizík, spravodlivosť
EFFECT OF AN EIGHT-WEEK INTERVENTION PROGRAM ON LUMBAR SPINE MOBILITY IN SEMI-PROFESSIONAL FEMALE BASKETBALL PLAYERS (Andrea Izáková, Martina Barthová)
Basketbal kladie vysoké nároky na pohybový aparát, najmä na oblasť driekovej chrbtice. Počas súťažného obdobia vedú opakované pohyby s vysokou intenzitou často k zníženiu mobility chrbtice a zvýšenému riziku zranení. Zachovanie mobility driekovej chrbtice je preto dôležité pre optimálny výkon a prevenciu zranení. Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť vplyv osemtýždňovej intervencie na testy ohybov postoja, ktoré hodnotia mobilitu driekovej chrbtice u poloprofesionálnych basketbalistiek počas súťažného obdobia. Štúdie sa zúčastnilo štrnásť hráčok z BK ŠK UMB Banská Bystrica (Niké Extraliga, Slovensko), ktoré boli náhodne rozdelené do experimentálnej skupiny (N = 7, 50 %) a kontrolnej skupiny (N = 7, 50 %). Experimentálna skupina absolvovala štruktúrovaný osemtýždňový intervenčný program (3x týždenne po 20 minút), ktorý sa zameriaval na dynamickú mobilitu, kontrolu chrbtice a integráciu laterálneho pohybu. Testy predklonu a úklonu v stoji boli realizované pred a po intervencii. Na vyhodnotenie rozdielov v rámci a medzi skupinami boli použité neparametrické testy (Wilcoxonov test, Mann-Whitneyho U test), pričom hladina významnosti bola stanovená na p < 0,05. V experimentálnej skupine došlo k štatisticky významnému zlepšeniu (p < 0,05) vo všetkých testoch – predklon sa zlepšil z -13,42 ± 3,04 cm na -4,14 ± 1,34 cm a úklony vpravo/vľavo z 18,00 ± 0,81 cm a 18,00 ± 1,15 cm na 21,42 ± 0,78 cm (r = 0,63 – 0,64). V kontrolnej skupine neboli zaznamenané žiadne významné zmeny. Porovnania medzi skupinami po intervencii potvrdili zlepšenú mobilitu v experimentálnej skupine (p < 0,01, p < 0,05). Osemtýždňová intervencia počas sezóny efektívne zlepšila mobilitu driekovej chrbtice u poloprofesionálnych basketbalistiek bez narušenia tréningovej záťaže.
Kľúčové slová: basketbal, súťažné obdobie, ženy, chrbtica, mobilita
UDRŽATEĽNÝ EKONOMICKÝ RAST A ZADLŽENOSŤ VEREJNEJ SPRÁVY V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE (Mária Matijová, Beáta Šofranková)
Cieľom príspevku je analyzovať vývoj rastu reálneho HDP a hrubého dlhu verejnej správy v krajinách EÚ v období 2013 – 2024 a poukázať na ich vzájomné súvislosti v kontexte udržateľného ekonomického rastu. Využité boli ročné údaje Eurostatu spracované v prostredí R pomocou deskriptívnej a inferenčnej štatistiky (Shapiro–Wilkov test, Kruskalov–Wallisov test, Spearmanov korelačný koeficient). Výsledky potvrdzujú významné rozdiely medzi krajinami v úrovni zadlženia aj v tempe rastu a poukazujú na tri fázy vývoja: predpandemickú konsolidáciu dlhu, pandémiou spôsobený nárast zadlženia a následné čiastočné znižovanie dlhu pri spomalení rastu. Medzi úrovňou dlhu a rastom bol identifikovaný len slabý negatívny vzťah, čo naznačuje, že existujú ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú úroveň ekonomického rastu.
Kľúčové slová: hrubý dlh verejnej správy, udržateľný ekonomický rast, verejné financie, krajiny Európskej únie
INTEGROVANÝ MANAŽMENT BEZPEČNOSTI A ENVIRONMENTÁLNEJ UDRŽATEĽNOSTI V PRIEMYSELNÝCH A ADMINISTRATÍVNYCH EKOSYSTÉMOCH (Dana Krížová)
Tento článok skúma paradigmatický posun od paralelného k synergickému riadeniu bezpečnostných a environmentálnych systémov v priemyselných a administratívnych organizáciách. Na základe teoretických východísk HLS (High Level Structure) článok argumentuje, že environmentálne aspekty (emisie, úniky, či odpad) sú inherentne potenciálnymi bezpečnostnými hrozbami. Metodologický prístup je založený na modeli synergického hodnotenia rizík (E-HSR), ktorý rozširuje klasické matice o faktor environmentálnej zraniteľnosti (Ev) podľa vzťahu R=(PxN)x Ev. Práca ďalej analyzuje úlohu technometrického monitoringu a kyberneticko-fyzikálnych systémov (CPS), vrátane digitálnych dvojčiat a sietí IoT, v tvorbe prediktívnej a autonómnej bezpečnostnej vrstvy. Na príklade administratívnych objektov (ako budovy verejnej správy) demonštruje integráciu opatrení, kde environmentálne politiky (napr. zelený perimeter, energetická autonómia) priamo posilňujú fyzickú a objektovú bezpečnosť. Efektivita integrácie je kvantifikovateľná prostredníctvom ESG reportingového rámca, pričom štúdie ukazujú koreláciu medzi vysokou úrovňou environmentálneho manažmentu a výrazným poklesom pracovných úrazov a bezpečnostných incidentov. Záverom článok predkladá integrovaný model ako nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody pri súčasnom zabezpečení integrity aktív a ochrane osôb, čím prispieva k teórii i praxi moderného riadenia rizík.
Kľúčové slová: integrovaný manažment, bezpečnosť, environmentálna udržateľnosť, synergické hodnotenie rizík (E-HSR), kyberneticko-fyzikálne systémy (CPS), ESG reporting, prediktívna bezpečnosť, priemyselné a administratívne ekosystémy
DOMÁCNOSŤ AKO PRIESTOR PRE MANAŽMENT NEPLATENEJ PRÁCE: HISTORICKÝ PREHĽAD KNIŽNEJ LITERATÚRY 20. A 21. STOROČIA V ČESKOSLOVENSKU A NA SLOVENSKU (Ján Kollár, Vanesa Kováčiková, Martin Fronk)
Článok sa zameriava na retrospektívnu analýzu populárnej vzdelávacej literatúry o vedení domácnosti s osobitným dôrazom na neplatenú domácu prácu v Československu a na Slovensku od roku 1918 do súčasnosti. Cieľom článku je zmapovať a systematizovať vybrané dobové publikácie, ktoré slúžili ako praktické a vzdelávacie nástroje pre každodenné fungovanie domácností, a zdôrazniť ich význam v kontexte neplatenej práce. Metodologicky je štúdia založená na kvalitatívnom výskume s využitím sekundárnych zdrojov a verejne dostupných online knižničných a knižných katalógov. Zistenia poukazujú na dlhodobú kontinuitu neplatenej domácej práce ako podstatnej, ale systematicky podceňovanej zložky spoločenského a ekonomického života, ako aj na postupný posun tematického zamerania literatúry o domácnosti smerom k demokratizácii domácich rolí, blahobytu, udržateľnosti a vplyvu digitalizácie.
Kľúčové slová: manažment, domácnosť, neplatená práca
ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE V PRÁCI UČITEĽOV STREDNÝCH ŠKÔL (Ladislav Jurkaš, Tomáš Doboš, Roman Keruľ)
Učiteľské povolanie je už dlhé roky opisované ako práca, ktorá je psychicky náročná a často frustrujúca. Výskumy zároveň ukazujú, že z učiteľskej profesie odchádza výrazne viac ľudí než z väčšiny iných povolaní. Kým v nepedagogických profesiách každoročne odíde približne 11 % pracovníkov (Ingersoll, 2020), medzi učiteľmi verejných škôl je to viac ako 16 % ročne, pričom ide buď o úplný odchod z profesie, alebo zmenu školy. Situácia je ešte vážnejšia pri začínajúcich učiteľoch. Odhady hovoria, že počas prvých piatich rokov opustí školstvo tretina až polovica nových učiteľov. Jedným z hlavných dôvodov je vysoká psychická záťaž práce. Učenie je stresujúce povolanie a dlhodobý stres môže viesť k syndrómu vyhorenia. Publikácia „Záťažové situácie v práci učiteľov stredných škôl“ zameriava na záťažové situácie v učiteľskom povolaní a skúma mieru stresu a vyhorenia u začínajúcich aj skúsených učiteľov. Dôležitú úlohu zohrávajú osobnostné vlastnosti učiteľa a tlak na dosahovanie výsledkov pri rastúcej miere zodpovednosti, no nejde o jediné príčiny stresu. Podľa prieskumov až 32 % učiteľov, ktorí zmenili školu, uviedlo ako významný dôvod „prácu navyše, ktorá nebola zaplatená“ a viac ako 37 % tých, ktorí úplne odišli z profesie, poukázalo na to, že práca im výrazne zasahuje do súkromného života aj mimo vyučovania. Ako hlavné zdroje stresu sa v praxi opakovane ukazujú problematické správanie žiakov a nadmerné pracovné zaťaženie. Významnú záťaž predstavuje aj práca s integrovanými žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä v situáciách, keď učiteľ nemá k dispozícii dostatočnú odbornú podporu. Nedostatok asistentov učiteľa, školských psychológov či špeciálnych pedagógov spôsobuje, že učiteľ musí popri bežnej výučbe suplovať aj individuálnu podporu, úpravy učiva a riešenie náročných výchovných situácií. Táto kombinácia vysokých nárokov, zodpovednosti a nedostatočných podporných kapacít výrazne zvyšuje riziko dlhodobého stresu a profesijného vyhorenia.
Kľúčové slová: stres, záťažové situácie, učiteľ, frustrácia, vyhorenie
DISTRIBÚCIA DOTÁCIÍ V POĽNOHOSPODÁRSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Z HĽADISKA PRÁVNEJ FORMY A REGIÓNOV (Rastislav Kotulič, Ivana Kravčáková Vozárová)
Príspevok sa zameriava na analýzu vývoja a rozdelenia dotácií v slovenskom poľnohospodárstve po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Cieľom článku je posúdiť, ako sú dotačné prostriedky distribuované medzi poľnohospodárske podniky z hľadiska ich právnej formy a regionálneho rozloženia. Analýza vychádza z účtovných a administratívnych údajov poskytnutých Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za obdobie rokov 2004 – 2019 a zahŕňa podniky obhospodarujúce rozhodujúcu časť poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Použité sú najmä deskriptívne štatistické metódy, ktoré umožňujú zachytiť časový vývoj dotácií, ako aj rozdiely medzi jednotlivými skupinami podnikov a regiónmi. Výsledky poukazujú na výraznú heterogenitu v rozdelení dotačných prostriedkov, pričom vyššie objemy dotácii sú koncentrované najmä v podnikoch s väčším rozsahom výroby a v produkčne silnejších regiónoch. Zistenia zároveň potvrdzujú existenciu systematických rozdielov medzi podnikmi podľa právnej formy a medzi jednotlivými krajmi Slovenska. Tento príspevok pomáha lepšie porozumieť regionálnym rozdielom dotačnej politiky slovenského poľnohospodárstva a otvára tak priestor pre diskusiu o efektívnejšom nastavení dotácií v budúcnosti.
Kľúčové slová: dotácie, poľnohospodárstvo, právna forma podnikov, regionálne rozdiely, Slovenská republika
NÁVRH INOVAČNÉHO VZDELÁVANIA PRE UČITEĽOV ZAMERANÉHO NA VYUŽÍVANIE UMELEJ INTELIGENCIE V EDUKÁCII (Lívia Mešková)
Článok predstavuje návrh inovačného vzdelávacieho programu pre učiteľov zameraného na pedagogicky zmysluplné, eticky zodpovedné a legislatívne súladné využívanie umelej inteligencie (AI) vo vzdelávaní. Program vychádza zo syntézy modelov intelligentTPACK a iTPACK, ktoré poskytujú komplexný rámec pre rozvoj technických, pedagogických, etických, reflexívnych a rozhodovacích kompetencií potrebných pri práci s inteligentnými technológiami. Návrh je ukotvený v metodologickom prístupe Design‑Based Research (DBR) a opiera sa o predvýskumné zistenia zo vzorky 211 učiteľov, ktoré poukazujú na výraznú implementačnú medzeru medzi deklarovanými vedomosťami o AI a ich praktickou aplikáciou v pedagogickej praxi. Program pozostáva z modulov zameraných na AI gramotnosť, prompt engineering, multimediálnu tvorbu, didaktickú integráciu, etiku a reflexiu. Článok predstavuje návrhovú fázu programu, pričom jeho pilotné overenie a evaluácia budú realizované v rámci dizertačného výskumu.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, profesijný rozvoj učiteľov, intelligentTPACK, iTPACK, DBR, digitálne vzdelávanie
OPTIMIZATION OF INLAND WATERWAY TRAFFIC MANAGEMENT THROUGH COMPARATIVE ANALYSIS OF REAL AND SIMULATED OPERATIONAL DATA (Eva Tvrdá)
Predložená štúdia vyvíja a overuje komplexný analytický rámec. Integruje reálne prevádzkové údaje z Automatického identifikačného systému (AIS) s kalibrovaným modelom udalostí. Cieľom je optimalizovať riadenie dopravy na vybranej časti Dunaja na Slovensku. Výskum využíva deskriptívnu štatistickú analýzu, modelovanie náhodných procesov a regresnú analýzu. Zahŕňa aj matematickú optimalizáciu plánovania prevádzky plavebných komôr a viackritériové hodnotenie rozhodnutí. Poskytuje tak viacrozmerné hodnotenie výkonu systému. Zistenia ukazujú, že overené simulačné modelovanie umožňuje spoľahlivo identifikovať oblasti preťaženia a prevádzkové úzke miesta. Model je systematicky nastavený na základe pozorovaných údajov z AIS. Optimalizovaný scenár plánovania znížil priemerné čakacie časy o približne 13–15 %. Zvýšil priepustnosť kapacity o 9 %. Priniesol aj merateľné ekonomické a environmentálne výhody bez potreby dodatočných investícií do infraštruktúry. Štúdia prispieva k metodickému rozvoju výskumu vnútrozemskej plavby. Zároveň poskytuje odporúčania podložené dôkazmi pre orgány riadenia dopravy v rámci európskej siete vnútrozemských vodných ciest.
Kľúčové slová: vnútrozemská vodná doprava, riadenie dopravy, údaje z AIS (Automatický identifikačný systém), simulácia diskrétnych udalostí, plánovanie prevádzky plavebných komôr, stochastické modelovanie, environmentálna udržateľnosť
VPLYV ZMENY ORGANIZAČNEJ FORMY VYUČOVANIA TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY NA TELESNÉ ZLOŽENIE ŽIAKOV (Iveta Žilovcová, Juraj Kremnický)
Telesné zloženie patrí medzi významné ukazovatele zdravotného stavu a v období pubescencie je výrazne ovplyvnené úrovňou pohybovej aktivity. Cieľom príspevku je porovnať vplyv zmeny formy vyučovania a prepojenia tematických celkov v telesnej a športovej výchove na vybrané ukazovatele telesného zloženia žiakov 5. ročníka základnej školy. Výskumný súbor tvorilo 60 žiakov rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny. Telesné zloženie bolo hodnotené metódou multifrekvenčnej bioelektrickej impedančnej analýzy pred a po absolvovaní deväťtýždňového experimentu. V experimentálnej skupine došlo k štatisticky významnému rozdielu, a to k poklesu množstva telesného tuku (BFM; p = 0,019) a percentuálneho podielu telesného tuku (PBF; p = 0,040) v porovnaní s kontrolnou skupinou. V množstve kostrovej svalovej hmoty (SSM; p = 0,104) sa štatisticky významné rozdiely medzi skupinami nepotvrdili. Zistenia poukazujú na fakt, že tandemové vyučovanie s prepojením tematických celkov v telesnej a športovej výchove môže ovplyvniť telesné zloženie žiakov.
Kľúčové slová: telesné zloženie, telesná a športová výchova, organizačná forma vyučovania
BEZPEČNOSŤ V ZARIADENIACH SOCIÁLNYCH SLUŽIEB AKO ZÁKLADNÝ PREDPOKLAD KVALITY POSKYTOVANEJ STAROSTLIVOSTI (Dagmar Plančárová)
Bezpečnosť predstavuje základný a nevyhnutný predpoklad kvality v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS). Bez vytvorenia bezpečného prostredia nie je možné zabezpečiť dôstojný, stabilný a kvalitný život prijímateľov sociálnych služieb. Kvalita teda nemôže existovať bez bezpečnosti – bezpečnosť tvorí jej fundament. Cieľom článku je analyzovať legislatívne ukotvenie bezpečnosti v systéme sociálnych služieb na Slovensku, poukázať na jej prepojenosť s kvalitou poskytovaných služieb a zhodnotiť význam ich vzájomnej interakcie. Príspevok vychádza z analýzy právnych predpisov Slovenskej republiky, medzinárodných dokumentov a odbornej literatúry. Osobitná pozornosť je venovaná zákonu č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, štandardom kvality a princípom ochrany ľudských práv formulovaným na úrovni Organizácia Spojených národov. Článok poukazuje na to, že bezpečnosť nie je v opozícii ku kvalite, ale tvorí jej nevyhnutný základ. Zároveň zdôrazňuje potrebu vyváženého prístupu, ktorý rešpektuje autonómiu prijímateľov sociálnych služieb a podporuje princíp dôstojného rizika.
Kľúčové slová: bezpečnosť, kvalita, zariadenia sociálnych služieb, legislatíva, ľudské práva, Slovenská republika
KONKURENČNÁ POZÍCIA POĽNOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V POROVNANÍ S KRAJINAMI EURÓPSKEJ ÚNIE (Elena Širá)
Poľnohospodárstvo tvorí podstatné odvetvie každej krajiny. V posledných desaťročiach sa však jeho podiel na ekonomike krajiny postupne znižuje. Avšak úloha poľnohospodárstva je nepostrádateľná. V príspevku sme skúmali, ako sa v období 10 rokov mení vývoj tohto odvetvia naprieč krajinami EU. Pre analýzu sme si vystali len niektoré ukazovatele, ktorými sme chceli daný stav naznačiť. Na základe vývoja v rámci Využívanej poľnohospodárskej pôdy a Vládnej podpory poľnohospodárskeho výskumu a vývoja sme identifikovali väčšie či menšie rozdiely medzi krajinami. Tieto rozdiely plynú jednak aj z historického kontextu a zamerania daných ekonomík, a jednak aj zo zvláštností reliéfov daných krajín. Analýzy potvrdili, že európsky poľnohospodársky priestor je definovaný tromi veľkými krajinami, Francúzskom, Španielskom a Nemeckom. Slovensko má v niektorých oblastiach, najmä čo sa týka podpory poľnohospodárskeho výskumu a vývoja veľké medzery.
Kľúčové slová: poľnohospodárstvo, Slovenská republika, Európska únia
ANONYMITA V KRYPTOMENÁCH: TECHNIKY UTAJENIA, MOŽNOSTI DEANONYMIZÁCIE A REGULAČNÉ DOPADY (Libor Jakubec)
Kryptomeny ako také sú dynamickou oblasťou a riešenia v oblasti ich anonymity sa rovnako čoraz viac rozvíjajú. Je to predovšetkým z troch hlavných dôvodov. Prvý dôvod spočíva v tom, že používatelia kryptomien si čoraz viac zakladajú na digitálnom súkromí. Ľudia čoraz viac presúvajú svoje aktivity do online priestoru, kde tradičné kryptomeny poskytujú najčastejšie len pseudonymitu. Avšak napriek tomu vzrastá záujem chrániť citlivé údaje používateľov pred rôznymi kybernetickými útokmi či sledovaním. Druhý dôvod vznikol ako reakcia na firmy ako sú Chainalysis, Elliptic či TRM Labs, ktoré dokážu deanonymizovať čoraz viac transakcií na menách Bitcoine alebo Ethereum. V neposlednom rade tretí dôvod spočíta v regulačnom tlaku a AML/KYC požiadavkách. Čiže je prirodzené, že sa vyvíjajú nové technológie, ktoré umožňujú chrániť súkromie aj v prísnom regulačnom prostredí. V oblasti anonymity kryptomien sa stretávajú pokročilé kryptografické techniky so snahami regulátorov o zabezpečenie transparentnosti a zároveň sa zvyšujú snahy o predchádzanie zneužitiu týchto digitálnych aktív. Cieľom tohto príspevku bude identifikovať, do akej miery sú kryptomeny skutočne anonymné, aké sú technické a právne nástroje na identifikáciu transakcií a spojenia adries a aké dopady na súkromie tu existujú. Taktiež je v tomto príspevku potrebné zohľadniť významné právne nástroje, najmä AML/KYC požiadavky, odporúčania FATF, európska regulácia MiCA a postupy pri zaistení kryptoaktív. Rôzne výskumy ukazujú, že aj napriek tomu, že rôzne pokročilé riešenie orientované na anonymitu kryptomien dokážu výrazne obmedziť identifikáciu transakcií, absolútnu anonymitu v túto chvíľu nie je možné zabezpečiť. Je to ovplyvnené nielen použitou technológiou, ale aj tým, ako sa správa samotný používateľ, aké dostupné sú nástroje a aké sú regulácie v tejto oblasti.
Kľúčové slová: kryptomeny, anonymita, privátne transakcie, regulačné dopady, užívateľská skúsenosť
BUDGETING AND ARTIFICIAL INTELLIGENCE (Silvia Ďubek, Marek Ďubek)
Súčasnosť je charakteristická výrazným rozmachom umelej inteligencie, ktorá nachádza uplatnenie nielen v pracovnej a študijnej oblasti, ale aj v súkromnom živote. Vždy je však potrebné zvážiť, do akej miery jej výstupy považovať za relevantné. Umelá inteligencia dokáže pomáhať pri riešení bežných úloh aj zložitejších problémov. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, či by v budúcnosti mohla nahradiť profesiu rozpočtára. Dokázala by v krátkom čase spracovať položkový rozpočet so stovkami položiek na základe projektovej dokumentácie? Ide o činnosť, ktorá dnes rozpočtárovi zaberá niekoľko hodín až týždňov v závislosti od náročnosti projektu. Preto je vhodné zamerať sa na to, čo už umelá inteligencia dokáže efektívne spracovať a kde sa prejavujú jej nedostatky. Zároveň je možné uvažovať o jej ďalšom rozvoji tak, aby v budúcnosti slúžila napríklad ako podporný nástroj či kontrolný mechanizmus pre rozpočtára. Mohla by overovať správnosť výmer alebo upozorniť na chýbajúce položky v rozpočte, ktoré môžu mať zanedbateľný, ale aj významný finančný dopad.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, rozpočet, rozpočtár
RODINNÉ PODNIKANIE V ODVETVÍ POĽNOHOSPODÁRSTVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE (Mariana Dubravská)
Rodinné podniky predstavujú dôležitý pilier ekonomiky väčšiny krajín vrátane Slovenska a významne prispievajú k regionálnej stabilite a zamestnanosti. Rodinné podniky v rámci Európskej únie predstavujú odhadom 60 – 80 % všetkých podnikateľských subjektov a podieľajú sa na zamestnanosti v rozsahu približne 40 – 50 %. Ich prínos je však širší než len ekonomický – významne prispievajú k stabilite trhu, podporujú dlhodobé plánovanie a zabezpečujú kontinuitu kultúrnych a hodnotových princípov. Rodinné farmy majú na Slovensku dôležité postavenie, aj keď ich význam bol v minulosti často podceňovaný. Cieľom príspevku je zhodnotiť stav rodinného podnikania v odvetví poľnohospodárstva na Slovensku.
Kľúčové slová: rodinné podnikanie, Slovenská republika, poľnohospodárstvo, farma
OSLAVY ÚSTAVY V ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE (Patrik Hajdu)
Predkladaný príspevok ponúka prehľad prístupov k oslavám ústavy naprieč členskými štátmi Európskej únie prostredníctvom štátnych sviatkov. Cieľom je identifikovať, či a akou formou si jednotlivé krajiny pripomínajú svoj základný zákon, pričom dôraz sa kladie na rozlíšenie medzi oslavami historických ústavných textov a nových demokratických ústav. Na základe dát o štátnych sviatkoch (s rozlíšením pamätných dní) sa v prípadoch absencie samostatného ústavného sviatku autor zameriava aj na ekvivalentné sviatky štátnosti, ako sú dni republiky, nezávislosti či sviatky panovníka, ktoré v politickom kalendári plnia zástupnú symbolickú funkciu. Výsledkom práce je kategorizácia štátov EÚ podľa toho, či predmetom ich hlavných štátnych osláv je historická kontinuita, nová demokracia, alebo zástupný symbol. Interpretačná diskusia sa sústreďuje na vybrané ilustratívne prípady, pričom kompletný prehľad je uvedený v synoptickej tabuľke.
Kľúčové slová: Deň ústavy, Európska únia, politické rituály, ústavná identita, štátny sviatok
ANALÝZA RIZIKOVÝCH FAKTOROV SOCIÁLNEHO PROSTREDIA V KONTEXTE PREVENCIE PATOLOGICKÉHO SPRÁVANIA DETÍ (Ernest Kováč, Patrik Cesnek, Slavomíra Cesneková)
Príspevok predkladá analýzu kľúčových determinantov sociálneho prostredia, ktoré participujú na genéze a rozvoji patologického správania u detí v mladšom školskom veku. Autori vychádzajú z reflexie vlastnej preventívno-edukačnej praxe zameranej na problematiku drobnej kriminality a trestnoprávnej zodpovednosti maloletých. Štúdia identifikuje rizikové faktory v primárnej rodine, školskom prostredí a vrstovníckych skupinách, pričom osobitnú pozornosť venuje vplyvu digitálneho priestoru a sociálnych sietí. Zistenia potvrdzujú, že patologické prejavy, ako agresia, šikana či delikvencia, sa neobmedzujú len na sociálne znevýhodnené vrstvy, ale postihujú aj deti z ekonomicky stabilných rodín s deficitom emočnej podpory a funkčných výchovných hraníc. Práca zdôrazňuje potrebu systematickej a včasnej prevencie založenej na interdisciplinárnej spolupráci a posilňovaní rodičovských kompetencií ako základného predpokladu ochrany dieťaťa pred negatívnymi sociálnymi javmi.
Kľúčové slová: patologické správanie, sociálne prostredie, rodinná výchova, rizikové faktory, prevencia, digitálne technológie, mladší školský vek
ANALÝZA KONFLIKTU V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ AKO SYSTÉMOVÉHO FENOMÉNU A MANAŽÉRSKEJ VÝZVY (Zuzana Zmajkovičová, Ernest Kováč)
Predkladaná štúdia reflektuje fenomén konfliktu v edukačnom prostredí, pričom ho definuje ako prioritnú manažérsku výzvu a systémový atribút organizácie. Škola je v tomto kontexte koncipovaná ako špecifické sociálne pole s vysokou mierou interakčnej hustoty a intenzívnymi interpersonálnymi väzbami, v ktorom konfliktné situácie nepredstavujú anomáliu, ale inherentnú a prirodzenú súčasť fungovania systému. Primárnym cieľom príspevku je konceptualizácia konfliktu ako indikátora systémového napätia a následná analýza mediácie, facilitácie, koučingu a psychohygieny ako legitímnych manažérskych inštrumentov jeho regulácie a prevencie. Východiskom textu je kvalitatívna analýza selektovaných kazuistík zo školského prostredia, ktoré ilustrujú dynamiku konfliktných procesov na interpersonálnej aj celoorganizačnej úrovni. Výsledky analýzy poukazujú na signifikantnú absenciu preventívnych a koordinovaných stratégií pri riešení tenzií a potvrdzujú naliehavosť systematického manažérskeho uchopenia konfliktov v rámci inštitucionálneho riadenia. Na báze formulovaných zistení článok vyúsťuje do načrtnutia koncepčného rámca preventívne orientovaného a systémového manažmentu konfliktu, ktorý integruje teoretické postuláty s potrebami aplikačnej praxe v školstve.
Kľúčové slová: konflikt v škole, školský manažment, systémové napätie, kazuistika, mediácia, facilitácia, koučing, psychohygiena, prevencia konfliktu, organizačná kultúra
KULTURA JAKO FAKTOR ČESKO- NĚMECKÉ PODNIKATELSKÉ SPOLUPRÁCE (Andrij Manajlo)
Práca sa zaoberá kultúrou ako dôležitým faktorom česko‑nemeckej podnikateľskej spolupráce. V teoretickej časti vysvetľuje úlohu národnej kultúry v medzinárodnom podnikaní, venuje sa kultúrnemu šoku, adaptačným procesom a nedorozumeniam a stereotypom v pracovnom prostredí. Opiera sa najmä o Hofstedeho kultúrne dimenzie a poukazuje na rozdiely medzi českým a nemeckým kultúrnym profilom. Historický prehľad česko‑nemeckých vzťahov a analýza hospodárskych väzieb ukazujú, prečo je Nemecko kľúčovým obchodným partnerom Českej republiky. Empirická časť na základe kvalitatívneho výskumu opisuje, ako sa rozdiely v komunikácii, hierarchii, prístupe k času, plánovaniu a budovaní dôvery prejavujú v praxi. Záver zhrňuje hlavné kultúrne bariéry a ponúka odporúčania, ako môžu českí podnikatelia lepšie porozumieť nemeckej podnikateľskej kultúre, predchádzať nedorozumeniam a efektívnejšie rozvíjať cezhraničnú spoluprácu.
Kľúčové slová: kultúra, česko‑nemecká spolupráca, interkultúrna komunikácia, Hofstedeho dimenzie, podnikateľská kultúra, kultúrny šok, podnikanie cez hranice
OBCHÁZENÍ CEL: JAK ČÍNA VYUŽÍVÁ VIETNAM BĚHEM OBCHODNÍ VÁLKY S USA (Vache Zohrabyan, Lukáš Krabec)
Štúdia skúma, ako podniky s čínskymi prepojeniami využili Vietnam na zníženie alebo obídenie amerických ciel uvalených uprostred obchodného sporu medzi Spojenými štátmi a Čínou. S cieľom rozlišovať medzi tromi primárnymi mechanizmami – legálnym odklonom obchodu, skutočným premiestnením výroby a nelegálnou prekládkou – integruje obchodné štatistiky, údaje o priamych zahraničných investíciách a aktuálne empirické výskumy. Podľa analýzy americké clá spôsobili výrazný nárast vietnamského exportu do Spojených štátov, zodpovedajúci nárast vietnamského dovozu z Číny a dramatický nárast čínskych priamych zahraničných investícií (PZI) v dôležitých exportne orientovaných odvetviach vrátane nábytku, textilu a elektroniky. Nezanedbateľná časť tokov je kompatibilná s colnými únikmi prostredníctvom preznačkovania a minimálneho spracovania, aj keď časť z toho odráža skutočné zmeny vo výrobnej kapacite a hlbšiu integráciu Vietnamu do globálnych hodnotových reťazcov.
Kľúčové slová: obchodná vojna, colné úniky, odklon obchodu, prekládka, priame zahraničné investície, globálne hodnotové reťazce, pravidlá pôvodu, štruktúra vývozu, priemyselné premiestnenie
PŘÍJMOVÉ ROZDÍLY V ARMÉNII: PŮVOD A SPOLEČENSKÉ DOPADY (Vache Zohrabyan)
Práca skúma pôvod a dôsledky nerovnosti príjmov v Arménsku po prechode z plánovaného na trhové hospodárstvo v roku 1991, pričom na príklade neoliberalizmu ako primárneho rámca demonštruje, ako hoci mnohé domácnosti zažívali klesajúcu životnú úroveň, nezamestnanosť a obmedzené možnosti, rýchla liberalizácia, privatizácia a laxná štátna kontrola umožnili koncentráciu bohatstva v rukách malej elitnej skupiny obyvateľstva, ktorá bola úzko prepojená s vládou. Slabo prerozdeľujúca daňová a sociálna politika, nízke verejné investície a silné regionálne rozdiely medzi Jerevanom a okrajovými vidieckymi oblasťami nerovnosť ešte viac posilnili. Práca tvrdí, že samotné trhové reformy nedokážu zabezpečiť spravodlivé rozdelenie príjmov, a preto si vyžaduje progresívnejšie zdaňovanie, lepšie cielenú sociálnu politiku a silnejšie a inkluzívnejšie inštitúcie.
Kľúčové slová: príjmová nerovnosť, neoliberalizmus, privatizácia, sociálna politika, regionálne rozdiely, trh práce
DIGITALIZACE BANKOVNÍCH SLUŽEB A JEJÍ VLIV A POBOČKY BANKY (Kateřina Musilová)
Digitalizácia presúva bežné bankové transakcie do online prostredia, čím transformuje fyzické pobočky z tradičných pokladníc na centrá odborného poradenstva. Tento posun síce zvyšuje efektivitu a dostupnosť služieb, no zároveň prináša riziká v podobe kybernetických hrozieb a oslabenia osobného kontaktu s klientom. Budúcnosť sektora preto spočíva v hybridnom modeli, ktorý strategicky kombinuje digitálne inovácie s kvalitným individuálnym servisom.
Kľúčové slová: digitalizácia bankovníctva, hybridný bankový model, kybernetická bezpečnosť, digitálne vylúčenie
TREST MÍSTO PODPORY & KDO UČÍ NAŠE DĚTI? (Zdeněk Vrba jr.)
Text analyzuje disciplinárne opatrenie uložené žiakovi 3. triedy a spochybňuje jeho primeranosť a súlad so školskými pravidlami a odporúčaniami. Reakcie odbornej aj laickej verejnosti zo sociálnych sietí sa využívajú ako podklad na ďalšiu analýzu postojov.
Kľúčové slová: disciplinárne opatrenie, školské pravidlá, sociálne siete
SPOLOČNÁ POĽNOHOSPODÁRSKA POLITIKA A JEJ SÚLAD S MEDZINÁRODNÝM ENVIRONMENTÁLNYM PRÁVOM (Rebeka Petra Jánošová)
Ochrana životného prostredia a poľnohospodárstvo predstavujú dve oblasti, ktoré sa vzájomne prelínajú. EÚ v tomto kontexte čelí mnohým environmentálnym výzvam hlavne v oblasti kvality ovzdušia, odpadového hospodárstva, efektívneho využitia prírodných zdrojov a posilnenia biodiverzity. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a medzinárodné environmentálne právo vstupujú do vzájomného konfliktu v prípadoch, kedy environmentálne regulácie ovplyvňujú poľnohospodársku produkciu a ekonomické záujmy poľnohospodárov. Článok prostredníctvom prípadových štúdií, vrátane zákazu použitia neonikotinoidov v poľnohospodárstve a ochrany rašelín a mokradí, poukazuje na praktické dopady regulácií na poľnohospodársku produkciu, ekonomické dôsledky regulácií a environmentálne problémy. Kombinácia právnych mechanizmov a podpora otvoreného dialógu medzi aktérmi realizácie SPP a environmentálnymi organizáciami umožňuje dosiahnuť kompromis medzi udržateľným rozvojom poľnohospodárstva a záujmami členských štátov EÚ.
Kľúčové slová: environmentálne právo, Spoločná poľnohospodárska politika, biodiverzita
CREDIBILITY DIFFERENCES AMONG VIRTUAL INFLUENCER VISUAL ARCHETYPES IN INFLUENCER MARKETING (Simona Burzová)
Rastúce využívanie virtuálnych influencerov (VI) v digitálnom marketingu zvýrazňuje potrebu hlbšie pochopiť, ako ich vizuálna podoba ovplyvňuje vnímanú dôveryhodnosť. Predložený príspevok porovnáva vnímanie dôveryhodnosti troch vizuálnych typov VI (VI s realistickým humanoidným vizuálom, s animovaným humanoidným vizuálom a s nehumanoidným vizuálom) medzi spotrebiteľmi generácie Z. Vychádzajúc z modelu dôveryhodnosti zdroja bola dôveryhodnosť operacionalizovaná prostredníctvom dimenzií expertízy, dôveryhodnosti a atraktivity a meraná dotazníkovým prieskumom so 7-bodovými položkami Likertovej škály. Výsledky preukázali štatisticky významné rozdiely medzi skúmanými vizuálnymi formami, pričom najvyššiu mieru dôveryhodnosti dosiahli VI s realistickým humanoidným vizuálom. Zároveň však celkové hodnotenia zostali skôr na nízkej až strednej úrovni, čo naznačuje, že postoj respondentov k VI je opatrný a do istej miery ambivalentný, nie bezvýhradne dôverujúci. Zistenia rozširujú poznanie v oblasti digitálneho presviedčania tým, že spresňujú význam vizuálnej reprezentácie pri hodnotení dôveryhodnosti, a zároveň prinášajú praktické implikácie pre značky uvažujúce o využití VI v komunikačných stratégiách. Súčasne vytvárajú východisko pre ďalší výskum zameraný na overenie týchto vzťahov v rozličných spotrebiteľských kontextoch.
Kľúčové slová: digitálna komunikácia, influencer marketing, dôveryhodnosť zdroja, vizuálny realizmus, virtuálni influenceri
EUTANAZIE A ASISTOVANÁ SEBEVRAŽDA JAKO ETICKÉ DILEMA (Alžběta Šimotová, Zdeněk Vrba)
Eutanazie a asistovaná sebevražda patří mezi nejdiskutovanější etická témata současné společnosti. Debata o těchto otázkách se pohybuje mezi ochranou lidského života, respektem k lidské důstojnosti a autonomii jednotlivce. Článek analyzuje pojmové vymezení eutanazie a asistované sebevraždy, jejich historické a etické souvislosti a roli veřejných institucí při regulaci ukončování života. Pozornost je věnována také společenským faktorům ovlivňujícím postoje k eutanazii a rizikům spojeným s její legalizací. Studie dochází k závěru, že eutanazie může být za přísně vymezených podmínek eticky ospravedlnitelná, pokud je doprovázena jasným právním rámcem a institucionální odpovědností státu.
Kľúčové slová: eutanazie, asistovaná sebevražda, autonomie, etika, veřejná politika
