VEDECKÉ ŠTÚDIE
MOTÍVY RODIČOV K SPROSTREDKOVANIU DIGITÁLNYH ZARIADENÍ DEŤOM MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU (Annamária Šimšíková)
Empirická štúdia sa venuje problematike digitálnych zariadenií v rodinách v Slovenskej republike. Cieľom bolo zistiť úlohu digitálnych zariadení v rodinách s deťmi mladšieho školského veku v Slovenskej republike, špecificky sme sa zamerali na motívy rodičov k sprostredkovaniu digitálnych zariadení potomkom. V rámci empirického výskumu kvalitatívneho charakteru sme využili metódu zberu pološtruktúrované interview, zber významov prebiehal od októbra 2025 do marca 2026. Výskumu sa zúčastnilo 415 rodičov detí mladšieho školského veku zo všetkých regiónov v Slovenskej republike vo veku 20-60 rokov, (M=39 rokov). Spracovanie významov sme realizovali cez program Atlas.ti. Motívy sprostredkovania digitálnych zariadení deťom ich rodičmi predstavujú naratíva, poznanie, emocionálna regulácia a fyzický a psychický balans. Motívy sú podporené prostredím.
Kľúčové slová: deti mladšieho školského veku, digitálne zariadenia (IT), naratíva, regulácia, rodina, prostredie
DOCHÁDZANIE A SUBJEKTÍVNY WELL-BEING VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV: ČASOVÉ NÁKLADY, CESTOVNÁ SKÚSENOSŤ A ŽIVOTNÁ SPOKOJNOSŤ (Barbora Mazúrová, Patrícia Búryová)
Dochádzanie predstavuje významnú súčasť každodenného života vysokoškolských študentov a môže ovplyvňovať ich subjektívny well-being, psychickú pohodu a spokojnosť so životom. Cieľom príspevku je analyzovať vzťah medzi charakteristikami dochádzania a subjektívnym well-beingom študentov Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pozornosť je venovaná najmä časovým a finančným nákladom dochádzania, subjektívnemu vnímaniu cestovania a ich vzťahu k životnej spokojnosti. Empirický prieskum bol realizovaný prostredníctvom elektronického dotazníkového zisťovania medzi 146 študentmi, ktorí pravidelne dochádzajú na univerzitu z miesta svojho bydliska. Pri spracovaní údajov boli využité metódy deskriptívnej štatistiky, Spearmanov korelačný koeficient a Mann-Whitneyho U test. Výsledky potvrdili negatívny vzťah medzi dĺžkou dochádzania a spokojnosťou s dochádzaním, ako aj pozitívnu súvislosť medzi dĺžkou dochádzania a mierou stresu či únavy. Nepotvrdil sa však štatisticky významný vzťah medzi dĺžkou dochádzania a celkovou životnou spokojnosťou, čo podporuje koncept tzv. paradoxu dochádzania. Významnejším determinantom subjektívneho well-beingu sa ukázalo byť subjektívne prežívanie dochádzania než samotná dĺžka cesty. Prieskum zároveň identifikoval rodové rozdiely vo vnímaní negatívnych dôsledkov dochádzania.
Kľúčové slová: dochádzanie, subjektívny well-being, študenti, životná spokojnosť, mobilita
VYUŽITIE ANALÝZY VÝRAZOV TVÁRE PRI HODNOTENÍ SPOTREBITEĽSKÝCH REAKCIÍ NA ONLINE REKLAMU (Veronika Loumová, Jakub Majerčák)
Emócie zohrávajú významnú úlohu pri spracovaní marketingových podnetov a ovplyvňujú spôsob, akým spotrebitelia vnímajú reklamu a vytvárajú si postoje k propagovaným produktom. Cieľom príspevku je analyzovať emocionálne reakcie spotrebiteľov na online reklamu prostredníctvom analýzy výrazov tváre a porovnať ich so subjektívnym hodnotením reklamy získaným pomocou dotazníkového prieskumu. Výskum bol realizovaný na vzorke 35 respondentov Generácie Z v Laboratóriu neuromarketingu Fakulty manažmentu, ekonomiky a obchodu Prešovskej univerzity v Prešove. Na zaznamenávanie emocionálnych reakcií bol využitý softvér iMotions s modulom Affectiva AFFDEX. Respondentom boli prezentované štyri online reklamné stimuly značky Biela Perla pozostávajúce z dvoch statických bannerov a dvoch video reklám. Súčasťou experimentu bolo aj dotazníkové hodnotenie reklám z hľadiska zaujímavosti, vizuálnej atraktivity a nákupného zámeru. Výsledky poukázali na rozdiely v emocionálnych reakciách medzi jednotlivými reklamnými formátmi. Najvyššie hodnoty radosti, valencie a angažovanosti boli zaznamenané pri prvej videoreklame, ktorá zároveň dosiahla najvyššie hodnotenie z hľadiska zaujímavosti reklamy a nákupného zámeru. Zistenia potvrdzujú prínos analýzy výrazov tváre ako objektívnej metódy hodnotenia emocionálnych reakcií spotrebiteľov a poukazujú na význam jej kombinácie s tradičnými dotazníkovými metódami pri skúmaní spotrebiteľského správania.
Kľúčové slová: Analýza výrazov tváre, spotrebiteľské správanie, online reklama, emócie, neuromarketing, Affectiva AFFDEX
KVALITA OVZDUŠIA VO VYBRANÝCH POBYTOVÝCH PRIESTOROCH V BRATISLAVE (Richard Kopča, Andrej Mojzeš)
Príspevok prezentuje výsledky monitorovania kvality vnútorného ovzdušia v štyroch budovách rôzneho veku, konštrukčného typu a geologického podložia na území Bratislavy. Pomocou zariadenia Airthings Wave Plus bola nepretržite meraná objemová aktivita radónu (²²²Rn), koncentrácia CO₂ a VOC, teplota, vlhkosť a tlak vzduchu, doplnené in situ gamaspektrometrickými meraniami obsahu ⁴⁰K, ²³⁸U a ²³²Th v pôde v okolí jednotlivých budov. Koncentrácia radónu jasne závisela od vzdialenosti meraného priestoru od terénu, veku a kvality izolácie budovy a priepustnosti geologického podložia, pričom extrémna priemerná hodnota 920 Bq/m³ (maximum 1 631 Bq/m³) bola nameraná v nedostatočne izolovanej pivnici staršieho domu na vysokopriepustnom podloží – viac než trojnásobne nad rámec slovenského legislatívneho limitu. Naopak koncentrácie CO₂ (oxidu uhličitého) a VOC (prchavých organických látok) súvisia predovšetkým s intenzitou vetrania a aktivitou užívateľov priestorov, nie s geologickým podložím.
Kľúčové slová: kvalita vnútorného ovzdušia, radón, oxid uhličitý, prchavé organické látky, geologické podložie, meteorologické parametre, Bratislava
FÍNSKY MODEL ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY V ÉRE UMELEJ INTELIGENCIE (Silvia Karaffová)
Predkladaný článok sa zameriava na analýzu systému územnej samosprávy vo Fínskej republike s osobitným zreteľom na jeho legislatívne základy, organizačnú štruktúru a aktuálne trendy v oblasti digitalizácie a využívania umelej inteligencie (AI) v komunálnej správe. Prostredníctvom komparatívnej metódy sú identifikované kľúčové rozdiely medzi fínskym a slovenským modelom miestnej samosprávy, a to v dimenziách štruktúry, kapacity a inovatívneho potenciálu. Osobitná pozornosť je venovaná národnému programu AuroraAI, AI registru hlavného mesta Helsinki a ďalším municipálnym iniciatívam, ktoré z Fínska vytvárajú európskeho lídra zodpovednej implementácie AI vo verejnom sektore. Výsledky analýzy poukazujú na to, že úspešná integrácia umelej inteligencie do miestnej správy si vyžaduje nielen technologické riešenia, ale predovšetkým inštitucionálnu kapacitu, etický rámec a právnu istotu. Fínske skúsenosti predstavujú inšpiratívny model pre modernizáciu verejnej správy v iných krajinách, vrátane Slovenskej republiky.
Kľúčové slová: územná samospráva, Fínska republika, umelá inteligencia, digitalizácia verejnej správy, AuroraAI, AI register, miestna správa
BEZPEČNOSTNÉ RIZIKÁ DECENTRALIZOVANÝCH APLIKÁCIÍ (DAPPS) Z POHĽADU POUŽÍVATEĽA (Libor Jakubec)
Článok sa venuje bezpečnostným rizikám decentralizovaných aplikácií (dApps) z pohľadu bežného používateľa. Prechod od centralizovaných služieb síce prináša väčšiu kontrolu nad digitálnymi aktívami, no zároveň kladie na používateľa plnú zodpovednosť za správu kľúčov a ochranu účtov. Najvýraznejšie hrozby dnes nevznikajú z technických chýb smart kontraktov, ale z manipulácie, sociálneho inžinierstva a nepozorného potvrdzovania transakcií. Text uvádza postup založený na viacvrstvovej ochrane, v podobe dôsledného overovania webových adries, obmedzovania tokenových oprávnení, využívania nástrojov na analýzu transakcií pred podpisom a rozdelenia aktív medzi rôzne typy peňaženiek. Záver zdôrazňuje, že v bezdôverovom prostredí Web3 je kľúčová vysoká digitálna gramotnosť, neustála ostražitosť a disciplinované správanie, aby sa predišlo nenahraditeľným stratám.
Kľúčové slová: decentralizované aplikácie, dApps, Web3, kybernetická bezpečnosť, smart kontrakty
MODELOVANIE RODIČOVSKÉHO SPRÁVANIA A ROZVOJ ZÁVISLOSTI OD SMARTFÓNOV U MLÁDEŽE (Beata Dobová, Lucia Ludvigh Cintulová)
Cieľom výskumu je analyzovať vzťah medzi používaním smartfónov rodičmi a závislosťou detí od smartfónov, s osobitným dôrazom na digitálne správanie rodiny a praktiky rodičovskej kontroly. Údaje boli zozbierané od matiek a ich detí pomocou Škály závislosti od smartfónov – skrátená verzia (SAS-SV) a ďalších položiek hodnotiacich návyky súvisiace so smartfónmi, rodičovský monitoring a online aktivity. Na preskúmanie súvislostí medzi premennými bola použitá deskriptívna štatistika, Spearmanova korelačná analýza a analýza dráhy. Zistenia ukázali, že deti hlásili vyššiu úroveň problematického používania smartfónov ako matky vo väčšine ukazovateľov závislosti od smartfónov. Najväčšie rozdiely boli pozorované v hernom správaní, neustálom sledovaní smartfónov, neschopnosti fungovať bez smartfónu a vnímaní nadmerného používania smartfónov. Naproti tomu matky hlásili vyššiu úroveň pasívnej online interakcie vrátane kontroly sociálnych médií a bezúčelného rolovania. Boli identifikované významné korelácie medzi závislosťou matiek od smartfónov a rodičovskými praktikami, najmä denným monitorovaním používania smartfónov (r = 0,67, p = 0,001) a používaním aplikácií rodičovskej kontroly (r = 0,61, p = 0,001). U detí bola závislosť od smartfónov spojená so skrývaním používania smartfónov pred rodičmi (r = 0,47, p = 0,004), deaktiváciou rodičovskej kontroly (r = 0,42, p = 0,007) a zapájaním sa do online aktivít bez dozoru rodičov (r = 0,31, p = 0,005). Path analýza ďalej ukázala, že závislosť matiek od smartfónov významne predpovedala počiatočnú úroveň závislosti detí od smartfónov (β = 0,264, SE = 0,037, p < 0,001) aj mieru jej zmeny v čase (β = 0,114, SE = 0,028, p < 0,001). Tieto zistenia podporujú predpoklad, že digitálne správanie rodičov funguje ako dôležitý determinant používania smartfónov deťmi prostredníctvom behaviorálneho modelovania a digitálneho prostredia rodiny.
Kľúčové slová: závislosť od smartfónov, rodičovské správanie, online zvyk
RIZIKOVÉ FAKTORY A PREJAVY SYNDRÓMU VYHORENIA U PRACOVNÍKOV SOCIÁLNYCH SLUŽIEB (Hilda Gönczöl Tóthová, Anna Pavlovičová)
Cieľom výskumu bolo identifikovať rizikové faktory, prejavy a proces rozvoja syndrómu vyhorenia u pracovníkov sociálnych služieb prostredníctvom kvalitatívnej analýzy kazuistík. Výskum bol realizovaný kvalitatívnym prístupom s využitím viacnásobnej kazuistickej štúdie. Výskumný súbor tvorilo päť pracovníkov sociálnych služieb vo veku 40 až 63 rokov, pôsobiacich na rôznych pracovných pozíciách. Údaje boli získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov a následne spracované metódou otvoreného a axiálneho kódovania. Analýza poukázala na viaceré rizikové faktory syndrómu vyhorenia, medzi ktoré patrili najmä vysoká emocionálna angažovanosť v práci s klientmi, dlhodobá rodinná záťaž, chronické medziľudské konflikty na pracovisku, narastajúca administratívna záťaž, nedostatok personálnych a finančných zdrojov, vysoká miera zodpovednosti a nedostatočné možnosti regenerácie. Medzi najčastejšie prejavy vyhorenia patrilo emocionálne vyčerpanie, chronická únava, poruchy spánku, strata pracovnej motivácie, znížená profesijná spokojnosť a úvahy o odchode z profesie. Výsledky zároveň poukazujú na rozdiely v mechanizmoch vzniku vyhorenia medzi pracovníkmi priameho kontaktu s klientom a pracovníkmi v riadiacich pozíciách. Zistenia potvrdzujú multifaktoriálny charakter syndrómu vyhorenia a zdôrazňujú význam preventívnych opatrení, supervízie, organizačnej podpory a systematickej starostlivosti o duševné zdravie zamestnancov sociálnych služieb.
Kľúčové slová: syndróm vyhorenia, sociálne služby, pracovníci sociálnych služieb, rizikové faktory
DIDAKTICKÉ STRATÉGIE NA ROZVOJ TRANSVERZÁLNYCH A DIGITÁLNYCH KOMPETENCIÍ VO FORMÁLNOM VZDELÁVANÍ: NÁVRH METODIKY (Silvia Mitterpák Caisová, Mária Baluchová)
Príspevok má charakter dizajnovo orientovanej teoretickej štúdie a zaoberá sa problematikou rozvíjania digitálnych a transverzálnych kompetencií žiakov v podmienkach súčasného formálneho vzdelávania. Vychádza z predpokladu, že digitalizácia spoločnosti a vzdelávania kladie nové nároky na profesijné kompetencie učiteľov a zároveň vytvára potrebu systematického rozvoja transverzálnych a digitálnych kompetencií žiakov. Teoretická časť približuje význam digitálnych kompetencií v kontexte rámcov DigComp a DigCompEdu, charakterizuje proces digitalizácie vzdelávania a poukazuje na potenciál konštruktivisticky orientovanej výučby pri rozvíjaní aktívneho učenia sa. Osobitná pozornosť je venovaná aktivizujúcim didaktickým stratégiám, ako sú stratégia EUR, brainstorming a tvorba myšlienkových máp, ktoré podporujú kritické myslenie, spoluprácu, tvorivosť a efektívne využívanie digitálnych nástrojov vo vyučovaní. Súčasťou príspevku je aj analýza vybraných aspektov rozvoja digitálnych kompetencií učiteľov na Slovensku. Cieľom príspevku je navrhnúť a transparentne zdôvodniť metodiku vyučovania občianskej náuky na tému učenie, ktorá integruje digitálne technológie do jednotlivých fáz stratégie EUR. Predložený návrh ukazuje možnosti prepájania tradičných didaktických princípov s požiadavkami digitálneho vzdelávania a poukazuje na význam cielenej podpory digitálnych kompetencií pri príprave žiakov na výzvy 21. storočia.
Kľúčové slová: digitálne kompetencie, transverzálne kompetencie, didaktické stratégie, stratégia EUR, občianska náuka
STAGNÁCIA A POKLES REGISTRÁCIÍ EMAS V EURÓPSKEJ ÚNII (2010-2025): ANALÝZA VÝVOJOVÝCH TRENDOV A ICH PRÍČIN (Dana Krížová)
Schéma EMAS (Eco-Management and Audit Scheme) bola Európskou komisiou koncipovaná ako vlajkový dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky s ambíciou prevýšiť medzinárodný štandard ISO 14001 prísnejšími požiadavkami na environmentálne vyhlásenie, nezávislé overovanie a právny súlad. Empirické dáta však poukazujú na paradox: zatiaľ čo ISO 14001 zaznamenala dlhodobý generalizovaný rast (676 232 platných certifikátov v roku 2024), EMAS od roku 2008–2010 vykazuje stagnáciu až pokles počtu registrovaných organizácií. Cieľom článku je analyzovať vývojové trendy registrácií EMAS v Európskej únii v období 2010–2025 a identifikovať faktory, ktoré tento vývoj podmieňujú. Na základe oficiálnych štatistík Európskej komisie a recenzovanej literatúry článok dokumentuje pokles o približne 25 % v rokoch 2010–2015 (zo 4 434 na 3 341 organizácií), následnú stagnáciu a návrat na úroveň 4 141 organizácií v roku 2025, výraznú koncentráciu registrácií v Taliansku, Nemecku a Španielsku a divergenciu medzi stagnujúcim počtom organizácií a rastúcim počtom lokalít. Analýza vývoja v krajinách V4 odhaľuje pozoruhodný nárast registrácií na Slovensku (z 85 na 238 v rokoch 2022–2025). Výsledky naznačujú, že pokles má skôr štrukturálny než cyklický charakter, no cielená národná intervencia môže absorpciu schémy výrazne ovplyvniť.
Kľúčové slová: EMAS, ISO 14001, dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky, systémy environmentálneho manažérstva, Európska únia
INOVAČNÁ AKTIVITA PODNIKOV AKO FAKTOR KONKURENCIE-SCHOPNOSTI A VÝKONNOSTI EKONOMÍK EÚ (Mária Matijová, Beáta Šofranková)
Príspevok sa zaoberá komparatívnou analýzou inovačnej aktivity podnikov v krajinách Európskej únie s využitím zhlukovej analýzy. Hlavným cieľom príspevku je identifikovať skupiny krajín s podobnou štruktúrou tržieb podnikov podľa typu inovačnej aktivity. Analýza vychádza z údajov o tržbách podnikov členených podľa inovačnej aktivity, pričom vzhľadom na rozdielnu ekonomickú veľkosť jednotlivých krajín boli na analytické účely použité podielové ukazovatele. Metodologický postup bol založený na hierarchickej zhlukovej analýze s aplikáciou Wardovej metódy a euklidovskej vzdialenosti. Výsledky analýzy potvrdili existenciu štyroch relatívne homogénnych zhlukov krajín, ktoré sa odlišovali najmä mierou zastúpenia kombinovaných inovácií, samostatných foriem inovovania a neinovačne aktívnych podnikov. Osobitné postavenie zaujalo Dánsko ako krajina tvoriaca samostatný atypický zhluk. Slovensko bolo zaradené do skupiny krajín s vyšším zastúpením samostatnej produktovej a procesnej inovácie. Zistenia poukazujú na výraznú diferenciáciu krajín Európskej únie z hľadiska štruktúry inovačnej aktivity podnikov. Príspevok prispieva k hlbšiemu poznaniu rozdielnych modelov ekonomického významu inovácií v podnikovej sfére v rámci Európskej únie.
Kľúčové slová: inovačná aktivita podnikov, Európska únia, zhluková analýza, tržby, konkurencieschopnosť
POSTUPY A OPATRENIA POLÍCIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY V PRÍPADE NELEGÁLNEJ MIGRÁCIE V KONTEXTE BEZPEČNOSTI ŠTÁTU (Ladislav Jurkaš, Jozef Smoliga, Tomáš Doboš, Roman Keruľ)
Príspevok sa zaoberá problematikou nelegálnej migrácie v kontexte bezpečnosti štátu so zameraním na migračné procesy, hlavné migračné trasy smerujúce do Európy a opatrenia policajných a hraničných orgánov pri ochrane štátnych hraníc. Pozornosť je venovaná historickému vývoju migrácie, vymedzeniu základných pojmov, príčinám migrácie a charakteristike balkánskej, atlantickej, stredomorskej a východnej stredomorskej migračnej trasy. Súčasťou príspevku je aj analýza migračných pohybov súvisiacich s vojnovým konfliktom na Ukrajine a vybraných opatrení uplatňovaných pri hraničných kontrolách. Dokument sa ďalej venuje postupom policajných a hraničných orgánov vybraných európskych štátov, najmä kontrole totožnosti osôb, cestovných dokladov, vozidiel, využívaniu monitorovacích technológií a spolupráci bezpečnostných zložiek. Osobitná pozornosť je venovaná bezpečnostným a ekonomickým dôsledkom migrácie, problematike ochrany vonkajších hraníc Európskej únie a možným rizikám spojeným s nekontrolovaným pohybom osôb. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu účinného systému identifikácie, kontroly a koordinácie činnosti príslušných bezpečnostných orgánov pri súčasnom rešpektovaní humanitárnych a právnych aspektov migrácie.
Kľúčové slová: nelegálna migrácia, migrácia, bezpečnosť štátu, Policajný zbor, ochrana hraníc, Schengenský priestor, migračné trasy, hraničná kontrola, bezpečnostné riziká
VPLYV DIGITALIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY NA PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V PODMIENKACH ESTÓNSKA A SLOVENSKEJ REPUBLIKY (Monika Hančárová)
Malé a stredné podniky (MSP) sú citlivé na kvalitu regulačného a administratívneho prostredia, pretože disponujú menšími personálnymi a finančnými kapacitami na plnenie verejnoprávnych povinností. Cieľom článku je analyzovať, ako digitalizácia verejnej správy ovplyvňuje podmienky fungovania MSP, a identifikovať prvky estónskeho modelu využiteľné v Slovenskej republike. Výskum využíva kvalitatívno-komparatívny prístup a sekundárne údaje Európskej komisie, OECD a oficiálnych estónskych inštitúcií. Výsledky ukazujú, že Estónsko dosahuje výrazne vyššiu úroveň digitálnych verejných služieb pre podniky a jeho výhodou je najmä systémová integrácia digitálnej identity, registrov a bezpečnej výmeny údajov. Súčasne však estónsky prípad potvrdzuje, že vysoká úroveň digitálneho štátu automaticky neznamená vedúce postavenie vo všetkých ukazovateľoch digitalizácie MSP. Pre Slovensko je preto relevantný najmä prechod od izolovanej elektronizácie k vzájomne prepojeným, používateľsky orientovaným službám, dôsledné uplatňovanie princípu once-only a súbežná podpora digitálnych zručností, adopcie pokročilých technológií a kybernetickej bezpečnosti MSP.
Kľúčové slová: malé a stredné podniky, digitálna verejná správa, e-Government, interoperabilita, Estónsko, Slovenská republika, digitálna transformácia
OCHRANA SPOLUVLASTNÍCKEHO VZŤAHU PROSTREDNÍCTVOM PREDKUPNÉHO PRÁVA: SLOVENSKÁ ÚPRAVA V HISTORICKOM A ČESKOM KONTEXTE (Júlia Krajčírová)
Článok analyzuje zákonné predkupné právo spoluvlastníkov ako nástroj vyvažovania ochrany spoluvlastníckeho vzťahu a dispozičnej slobody vlastníka spoluvlastníckeho podielu. Sleduje vývoj slovenskej právnej úpravy od Občianskeho zákonníka z roku 1950, cez súhlasový model pôvodného Občianskeho zákonníka z roku 1964 až po súčasné znenie § 140 Občianskeho zákonníka a porovnáva slovenskú koncepciu so súčasnou českou úpravou. Nad rámec historickej a komparatívnej analýzy článok kriticky skúma, či je všeobecné a časovo neobmedzené zákonné predkupné právo opodstatnené pri každom type spoluvlastníctva. Poukazuje na to, že formálna stabilita § 140 nekorešponduje s vývojom jeho praktického normatívneho obsahu, ktorý bol vo významnej miere dotvorený judikatúrou. Na tomto základe autor navrhuje trojprvkový test využiteľný pri budúcich legislatívnych úvahách, založený na spôsobe vzniku spoluvlastníctva, funkčnej intenzite vzťahu spoluvlastníkov k spoločnej veci a primeranosti zásahu do dispozičnej autonómie prevádzajúceho spoluvlastníka. Záver smeruje k téze, že slovenské právo by nemalo mechanicky preberať reštriktívny český model, ale hľadať diferencované riešenie zachovávajúce účelnú ochranu spoluvlastníkov bez vytvárania neprimeraných transakčných prekážok.
Kľúčové slová: predkupné právo, podielové spoluvlastníctvo, vlastnícke právo, prevod spoluvlastníckeho podielu, § 140 Občianskeho zákonníka, proporcionalita, de lege ferenda
INVAZÍVNE SANAČNÉ TECHNOLÓGIE ODVLHČOVANIA MURIVA A MODERNÉ PRÍSTUPY K DIAGNOSTIKE VLHKOSTI (Anton Cvik, Patrik Šťastný)
Odvlhčovanie historických stavieb predstavuje jeden z najzložitejších problémov pri rekonštrukcii budov. Článok najprv stručne predstavuje ustálený rámec diagnostiky vlhkosti a klasifikácie invazívnych technológií odvlhčovania muriva podľa Makýša (2018) v monografii „Technológia obnovy budov”, vrátane možností stanovenia hmotnostnej a objemovej vlhkosti pomocou invazívnych a neinvazívnych metód. Na tento základ nadväzuje predstavenie vybraných moderných medzinárodných prístupov publikovaných v rokoch 2020–2025, zameraných na pokročilé monitorovanie vlhkosti (Sensor Innovation, 2024), smart a hybridné odvlhčovacie systémy (Dantherm Group, 2025) a využitie digitálnych nástrojov a umelej inteligencie na podporu rozhodovania. Tieto prístupy nenahrádzajú tradičné invazívne technológie, ktoré v prípadoch chýbajúcej alebo nefunkčnej horizontálnej izolácie často zostávajú z technického hľadiska najúčinnejším riešením, môžu však zlepšiť načasovanie, cielenie a overenie ich účinnosti. Článok identifikuje potrebu ďalšieho výskumu, najmä v oblasti dlhodobého hodnotenia sekundárnych injektážnych clôn (Szemiot et al., 2023) a energetickej efektívnosti stratégií odvlhčovania historického muriva (Wasik & Łapka, 2023; Fraunhofer IBP, 2020).
Kľúčové slová: odvlhčovanie, invazívne technológie, murivo, diagnostika vlhkosti, obnova budov
ÚLOHA STAVEBNÉHO MANAŽÉRA V ÉRE UMELEJ INTELIGENCIE (Eva Jankovichová, Martin Hanko, Lucia Paulovičová)
Úloha stavebného manažéra sa v ére umelej inteligencie (AI) zásadne mení z administratívneho koordinátora na strategického rozhodovateľa. AI nenahrádza ľudský faktor, ale radikálne zvyšuje efektivitu, presnosť a bezpečnosť na stavenisku. Manažéri, ktorí sa prispôsobia, dokážu viesť projekty rýchlejšie a s nižšími nákladmi. Jedným z hlavných argumentov v prospech umelej inteligencie v stavebníctve je jej schopnosť súčasne zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť. Systémy na detekciu rizík znižujú počet nehôd, zatiaľ čo prediktívne modely zlepšujú riadenie harmonogramu a nákladov. Štúdie ukazujú, že umelá inteligencia môže znížiť prekročenie stavebných nákladov o 10 až 15 percent minimalizáciou chýb pri plánovaní. Tieto výhody však prinášajú riziká. Umelá inteligencia teda zlepšuje manažment a bezpečnosť iba vtedy, ak je integrovaná do jasného rámca riadenia, kde si ľudia ponechávajú kontrolu. Hlavným cieľom tohto článku je poukázať na vplyv umelej inteligencie na úlohu stavebného manažér v procese prípravy a realizácie výstavby.
Kľúčové slová: digitalizácia stavebníctva, stavebný manažér, riadenie rizík, prediktívne plánovanie
VPLYV UMELEJ INTELIGENCIE NA PROCESY RIADENIA A VEDENIA V STAVEBNÍCTVE (Eva Jankovichová, Martin Hanko, Silvia Ďubek)
Digitalizácia stavebníctva sa stáva prirodzenou vývojovou etapou odvetvia, ktoré pracuje s obrovským množstvom dát, komplexnou projektovou dokumentáciou a vysokými nárokmi na bezpečnosť. Umelá inteligencia (AI) je v tomto prostredí nástrojom, ktorý môže zásadne zrýchliť procesy, skvalitniť prípravu projektov, byť súčasťou realizácie inteligentných technológií a môže zvýšiť bezpečnosť na staveniskách. Nie je však univerzálnym riešením a jej prínosy vždy limituje kvalita dát, jasný právny rámec a miera odborného dohľadu. Umelá inteligencia mení tradičný prístup k riadeniu a vedeniu v stavebníctve tým, že nahrádza intuíciu presnými dátami a automatizuje komplexné procesy. Hlavným cieľom tohto článku je poukázať na vplyv umelej inteligencie na procesy riadenia a vedenia v stavebníctve.
Kľúčové slová: digitalizácia stavebníctva, inteligentné technológie, riadenie a vedenie v stavebníctve
NEDEŠTRUKTÍVNE MANIPULAČNÉ PREKONÁVANIE CYLINDRICKÝCH VLOŽIEK V KONTEXTE CERTIFIKÁCIE BEZPEČNOSTNÝCH ZÁMKOV (Michal Majiroš)
Nedeštruktívne manipulačné prekonávanie cylindrických vložiek predstavuje špecifické bezpečnostné riziko, pretože môže narušiteľovi umožniť neoprávnený a ťažko zistiteľný vstup do chráneného priestoru a to najmä bez zjavného poškodenia zámku a dverí. Prehľadový a koncepčný článok definuje vybrané metódy, najmä single pin picking, raking, bumping, impressioning a dekódovanie, a bez uvádzania návodových postupov analyzuje ich význam pre certifikáciu a forenzné skúmanie. Zohľadňuje pritom aktualizáciu normy EN 1303:2015 na EN 1303:2026, ktorá doplnila požiadavky a hodnotiace metódy manipulačnej odolnosti a rozšírila pôsobnosť na systémy generálneho kľúča. Orientačné pozorovania slúžia výlučne na formulovanie výskumných hypotéz a nie sú prezentované ako experimentálne výsledky. Je nutné podotknúť, že výsledok manipulácie závisí od mnohý faktorov, ale najmä od zručnosti skúšajúceho, jeho znalostí, stavu vzorky a schopnosti interpretovať mechanickú spätnú väzbu. Článok preto navrhuje doplnkové hodnotenia: čas do funkčného otvorenia, kvalifikáciu skúšajúceho, predchádzajúcu znalosť mechanizmu, opakovateľnosť medzi skúšajúcimi a vzorkami, opotrebenie a mechanoskopickú detekovateľnosť.
Kľúčové slová: cylindrická vložka, lockpicking, manipulačná odolnosť, EN 1303:2026
TECHNICKO-EKONOMICKÁ KOMPARÁCIA TEHLOVÝCH OBKLADOV KONTAKTNÉHO ZATEPĽOVACIEHO SYSTÉMU S ROZDIELNOU PLOŠNOU HMOTNOSŤOU (Silvia Ďubek, Sabína Bóková)
Článok sa zaoberá technicko-ekonomickým porovnaním tehlových obkladov používaných ako povrchová úprava kontaktných zatepľovacích systémov s rozdielnou plošnou hmotnosťou. Predmetom hodnotenia sú dve skupiny tehlových obkladov – obklady s plošnou hmotnosťou do 25 kg/m² a obklady s plošnou hmotnosťou nad 25 kg/m² do 45 kg/m². Cieľom je posúdiť rozdiely medzi jednotlivými variantmi z hľadiska technologických požiadaviek, materiálovej a pracovnej náročnosti, nákladov na realizáciu a celkovej ekonomickej efektívnosti. Pozornosť je venovaná najmä vplyvu plošnej hmotnosti obkladu na skladbu a realizáciu kontaktného zatepľovacieho systému vrátane požiadaviek na kotvenie, výstužné vrstvy a súvisiace technologické operácie. Porovnanie vychádza z kvantitatívneho hodnotenia vybraných technických a ekonomických parametrov jednotlivých variantov. Výsledky umožňujú identifikovať rozdiely medzi hodnotenými riešeniami a vytvoriť podklad pre výber vhodného typu tehlového obkladu v závislosti od jeho plošnej hmotnosti. Získané poznatky môžu prispieť k efektívnejšiemu rozhodovaniu pri návrhu a príprave stavebných projektov so zohľadnením technických a ekonomických aspektov realizácie.
Kľúčové slová: fasádny obklad, kotvenie, trvanie
PREFABRIKOVANÉ BALKÓNOVÉ KONŠTRUKCIE AKO ALTERNATÍVA K MONOLITICKÉMU RIEŠENIU – TECHNOLOGICKO-EKONOMICKÁ ANALÝZA (Silvia Ďubek, Filip Ďuriš)
Príspevok sa zaoberá technologicko-ekonomickou analýzou realizácie monolitických a prefabrikovaných balkónových konštrukcií v podmienkach bytovej výstavby. Východiskom hodnotenia je projektové riešenie objektu s navrhnutými monolitickými železobetónovými balkónmi, ktoré sú konfrontované s alternatívnym riešením využívajúcim dodatočne montované prefabrikované balkónové prvky. Analýza reflektuje aktuálne vývojové trendy v stavebníctve orientované na elimináciu mokrých procesov, skracovanie času výstavby, zvyšovanie kvality realizácie a aplikáciu systémových prvkov na prerušenie tepelných mostov. Komparácia je vykonaná na základe technologických, ekonomických a časových kritérií, pričom okrem priamych realizačných nákladov zohľadňuje aj vplyv technologických prestávok, prácnosti, požadovanej kvality pohľadových betónových povrchov, rizika vzniku realizačných nedostatkov a nákladov na prípadné sanačné opatrenia. Cieľom príspevku je komplexne posúdiť efektívnosť oboch technologických variantov a identifikovať prínosy prefabrikovaných balkónových konštrukcií z hľadiska optimalizácie procesu výstavby, kvality výsledného diela a celkovej ekonomickej efektívnosti realizácie.
Kľúčové slová: prefabrikát, balkón, konštrukcia
PRETRVÁVAJÚCI ODKAZ RÍMSKEHO PRÁVA V DIGITÁLNEJ ÉRE: LATINSKÉ PRÁVNE PRINCÍPY V SÚČASNOM MANAŽÉRSKOM ROZHODOVANÍ (Július Handlovský)
Článok skúma pretrvávajúci význam vybraných latinských právnych princípov, ktoré majú pôvod v rímskoprávnej tradícii alebo sa v jej rámci následne rozvinuli, a možnosti ich aplikácie na súčasné manažérske rozhodovanie v digitálnej ére. Osobitná pozornosť je venovaná princípom bona fides, pacta sunt servanda, nemo iudex in causa sua, audi alteram partem, culpa in eligendo a culpa in vigilando. Prostredníctvom doktrinálnej právnej analýzy a konceptuálnej interpretácie článok hodnotí ich historické východiská, súčasný právny význam a funkčnú využiteľnosť v modernom organizačnom riadení. Najvýraznejšie prepojenie s umelou inteligenciou je identifikované pri princípoch culpa in eligendo, culpa in vigilando a audi alteram partem, na základe ktorých je vytvorený trojstupňový rámec založený na primeranom výbere systému, účinnom ľudskom dohľade a zmysluplnej možnosti napadnúť nepriaznivý výsledok. Analýza je doplnená rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci Dun & Bradstreet Austria, C-203/22, týkajúcim sa automatizovaného rozhodovania a práva na zmysluplné informácie. Článok dospieva k záveru, že digitálna transformácia mení nástroje manažérskeho rozhodovania, avšak neodstraňuje základné požiadavky zodpovednosti, nestrannosti, dohľadu a procesnej spravodlivosti.
Kľúčové slová: rímske právo, latinské právne princípy, manažérske rozhodovanie, umelá inteligencia, ľudský dohľad, algoritmické rozhodovanie, procesná spravodlivosť
ĽUDSKÝ FAKTOR A PRACOVNÁ ÚRAZOVOSŤ AKO DETERMINANTY UDRŽATEĽNOSTI PODNIKOV (Valéria Moricová, Katarína Buganová, Alžbeta Žerebáková)
Pracovná úrazovosť a spoľahlivosť ľudského faktora predstavujú kľúčové determinanty udržateľnosti podnikov, keďže nežiaduce udalosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) priamo ovplyvňujú ich ekonomickú, sociálnu a spravodlivú stabilizáciu. Analýza štatistických údajov síce poukazuje na klesajúci trend smrteľných pracovných úrazov v sledovanom období, avšak vybrané sektory – najmä stavebníctvo a odvetvia spojené s fyzickou prácou či manipuláciou so strojmi – zostávajú dlhodobo rizikové. Osobitnú hrozbu pre udržateľné fungovanie podnikov predstavujú úrazy zapríčinené požitím alkoholu. Cieľom príspevku je poukázať na možnosti prevencie týchto pracovných úrazov prostredníctvom imerzívneho vzdelávania so zameraním na simuláciu účinkov alkoholu pomocou simulačných okuliarov. Imerzívne vzdelávanie sa javí ako efektívny nástroj na posilnenie spoľahlivosti ľudského faktora a predstavuje perspektívnu cestu k znižovaniu úrazovosti prostredníctvom praktického tréningu bezpečného správania, čím priamo podporuje dlhodobú udržateľnosť podnikov.
Kľúčové slová: ľudský faktor, pracovný úraz, udržateľnosť, podnik, prevencia
INTERSEKCIA BEZPEČNOSTNÝCH VÝZIEV, VIRTUÁLNEHO PRIESTORU, INŠTITUCIONÁLNEJ DÔVERYHODNOSTI A PSYCHOSOCIÁLNEJ ZÁŤAŽE PEDAGÓGA (Ernest Kováč, Jaroslav Kováč, Jozef Belko)
Príspevok prezentuje komplexnú analýzu stratégií prevencie porúch správania u detí a mládeže s dôrazom na prienik tradičných pedagogických prístupov a moderných bezpečnostných paradigiem. Teoretická časť definuje fenomenológiu porúch správania, ich klasifikáciu a multidimenzionálne etiologické faktory. Zaraďuje medzi nové exogénne faktory nástrahy virtuálneho sveta a nevyhnutnosť ochrany mäkkých cieľov (škôl) ako predpokladu bezpečného edukačného prostredia. Ďalej poukazuje na úlohu inštitucionálnej dôveryhodnosti a etických východísk pri budovaní dôvery medzi školou, rodinou a bezpečnostnými zložkami. Empirická časť, vychádzajúca z dotazníkového prieskumu realizovaného medzi 50 pedagógmi a 40 rodičmi, mapuje aktuálny stav prevencie, riešenia konfliktov a spolupráce rodiny a školy. Zistenia naznačujú, že efektívna prevencia vyžaduje nielen dialógové metódy, ale aj etickú dôveryhodnosť inštitúcií, komplexný prístup k fyzickej a digitálnej bezpečnosti a rozvoj asertívnych kompetencií a psychosociálnej hygieny pedagogických pracovníkov.
Kľúčové slová: poruchy správania, prevencia, mäkké ciele, virtuálny svet, inštitucionálna dôveryhodnosť, etika, asertivita, psychosociálna hygiena
NÍZKE VODNÉ STAVY NA EURÓPSKYCH VNÚTROZEMSKÝCH VODNÝCH CESTÁCH: PREVÁDZKOVÉ, LOGISTICKÉ A BEZPEČNOSTNÉ DÔSLEDKY (Terézia Debnárová)
Nízke vodné stavy predstavujú významný faktor ovplyvňujúci spoľahlivosť a efektívnosť vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. Pokles vodných stavov a s ním súvisiace obmedzenie dostupnej plavebnej hĺbky môže viesť k znižovaniu prípustného ponoru plavidiel, obmedzeniu využiteľnej prepravnej kapacity a k zhoršeniu podmienok pre bezpečnú a plynulú plavbu. Dôsledky nízkovodných období sa preto neprejavujú iba v samotnej prevádzke plavidiel, ale zasahujú aj do organizácie prepravy, spoľahlivosti logistických reťazcov a bezpečnosti plavby. Článok sa zameriava na hodnotenie vplyvu nízkych vodných stavov na vybrané európske vnútrozemské vodné cesty so zreteľom na ich prevádzkové, logistické a bezpečnostné dôsledky. Pozornosť je venovaná najmä vzťahu medzi hydrologickými a plavebnými podmienkami, dostupnou plavebnou hĺbkou, ponorom plavidiel a možnosťami využitia ich prepravnej kapacity. Súčasťou štúdie je komparatívne posúdenie vybraných európskych vodných ciest s cieľom identifikovať hlavné dôsledky nízkovodných období pre vnútrozemskú vodnú dopravu. Štúdia poukazuje na význam systematického hodnotenia nízkych vodných stavov pri zabezpečovaní prevádzkovej spoľahlivosti, efektívneho plánovania prepravy a bezpečnosti plavby na európskych vnútrozemských vodných cestách.
Kľúčové slová: nízke vodné stavy, vnútrozemská vodná doprava, plavebná hĺbka, ponor plavidla, prepravná kapacita, bezpečnosť plavby
PLÁNOVANIE FINANCIÍ PRI ZAKLADANÍ STAVEBNEJ SPOLOČNOSTI (Martin Hanko)
Príspevok sa zaoberá problematikou finančného plánovania pri zakladaní novej stavebnej spoločnosti s dôrazom na tvorbu podnikateľského plánu pre prvý štvrťrok jej fungovania. Cieľom práce je definovať postup pri určovaní výšky zakladateľského kapitálu potrebného na pokrytie neobežného a obežného majetku, vrátane jednorazových a prevádzkových nákladov. Na základe analýzy štruktúry majetku, prevádzkových nákladov a výšky vlastného kapitálu príspevok poskytuje metodický rámec na výpočet potreby cudzieho kapitálu (bankového úveru). Súčasťou práce je návrh štruktúry výpočtu majetku a kalkulácie štartovacieho kapitálu prispôsobený špecifikám stavebného sektora.
Kľúčové slová: štartovací kapitál, finančné plánovanie, podnikateľský plán, stavebná spoločnosť, prevádzkové náklady, cudzí kapitál
VPLYV PANDÉMIE COVID 19 NA VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE (Kristína Jurčová, Mariana Dubravská)
Nezamestnanosť je komplexný fenomén, ktorý presahuje rámec ekonomických ukazovateľov a dotýka sa rôznych aspektov spoločenského života. Pandémia ochorenia COVID-19, ktorá vypukla koncom roka 2019, predstavovala mimoriadnu skúšku odolnosti ekonomík a trhov práce na celom svete. Jej dôsledky zasiahli prakticky všetky oblasti života – od verejného zdravia cez hospodárstvo až po zamestnanosť. Hlavným cieľom tohto príspevku je analyzovať trendy v nezamestnanosti na Slovensku počas pandémie Covid-19 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Kľúčové slová: Slovenská republika, nezamestnanosť, pandémia Covid-19
MODELY VZDELÁVANIA V KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE A ICH RELEVANCIA PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU (Norbert Molnár)
Kontinuálne vzdelávanie odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa v dôsledku transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 (NIS2) stalo právne relevantnou témou pre výrazne širší okruh organizácií, než tomu bolo doteraz. Príspevok formou komparatívnej analýzy skúma modely vzdelávania v kybernetickej bezpečnosti v štyroch krajinách Európskej únie, ktoré sú v odbornej komunite považované za referenčné: v Estónsku, Nemecku, Francúzsku a Holandsku, a to podľa šiestich kritérií: existencia národného kompetenčného rámca, rolová orientácia vzdelávacej ponuky, jej modulárnosť, previazanosť s požiadavkami NIS2, existencia certifikačného systému a spôsob merania efektívnosti vzdelávania. Na základe analýzy sú identifikované štyri odlišné, vzájomne sa dopĺňajúce modelové riešenia: estónsky model inštitucionálneho prepojenia, nemecký model národného certifikačného orgánu, francúzsky model kvalitatívneho značkovania (labellingu) existujúcich programov a holandský model dlhodobej národnej stratégie s vyčleneným rozpočtom. V závere príspevok konfrontuje tieto zistenia so súčasným stavom vzdelávacieho ekosystému kybernetickej bezpečnosti na Slovensku a formuluje odporúčania pre jeho ďalší rozvoj.
Kľúčové slová: kybernetická bezpečnosť, kontinuálne vzdelávanie, smernica NIS2, kompetenčný rámec, komparatívna analýza, Európska únia
SOCIÁLNE DOPADY EKONOMICKEJ MIGRÁCIE NA RODINY (Stanislava Hunyadiová, Nadežda Kráľová, Jakub Grančay)
V príspevku sa venujeme pracovnej migrácii, ekonomickej a politickej situácii, ako aj vývoju priemerných miezd na Slovensku v porovnaní s inými európskymi krajinami. Porovnávame pracovné príležitosti a mzdové podmienky doma a v zahraničí. Pozornosť sústreďujeme na rodiny, v ktorých jeden z rodičov pracuje v zahraničí, a na dôsledky jeho neprítomnosti pre výchovu detí a fungovanie rodiny. Skúmame náročnosť zabezpečovania ekonomického štandardu rodiny jedným rodičom a vplyv pracovnej migrácie na deti, rodinné vzťahy i spoločnosť. Cieľom je identifikovať problémy, s ktorými sa rodiny stretávajú v dôsledku migrácie za prácou, a poukázať na závažnosť sociálnych dôsledkov tohto fenoménu.
Kľúčové slová: migrácia, migrant, pracovná migrácia, dôsledky migrácie, rodina
