VEDECKÉ ŠTÚDIE – sekcia ošetrovateľstvo
FYZIOTERAPIA A JEJ ÚLOHA V PREVENCII A LIEČBE GASTROEZOFAGEÁLNEJ REFLUXNEJ CHOROBY (Ivana Balážiová, Libuša Repiská, Henrieta Novková)
Gastroezofageálna refluxná choroba (GERD) patrí medzi najčastejšie ochorenia tráviaceho systému a významne ovplyvňuje kvalitu života pacientov. Popri štandardnej farmakologickej liečbe sa v posledných rokoch do popredia dostávajú aj nefarmakologické prístupy, medzi ktoré patrí fyzioterapia zameraná na optimalizáciu funkcie bránice, dychového stereotypu a pohybového aparátu. Cieľom príspevku bolo analyzovať úroveň informovanosti respondentov o refluxe a pálení záhy, zistiť ich skúsenosti s gastroezofageálnou refluxnou chorobou a identifikovať vzťah medzi vekom respondentov, znalosťou problematiky a výskytom refluxových ťažkostí. Výskum bol realizovaný kvantitatívnou metódou prostredníctvom vlastného anonymného dotazníka na vzorke 363 respondentov rôznych vekových kategórií. Získané údaje boli spracované pomocou deskriptívnej štatistiky a na overenie hypotéz bol použitý Pearsonov chí-kvadrát test nezávislosti. Výsledky poukázali na vysokú mieru deklarovanej informovanosti respondentov o problematike refluxu, avšak zároveň odhalili rozdiely v skutočnom porozumení podstate ochorenia. Štatisticky významný vzťah bol identifikovaný medzi vekom respondentov a výskytom refluxových ťažkostí, ako aj medzi vekom a znalosťou problematiky. Respondenti vyšších vekových kategórií častejšie uvádzali osobnú skúsenosť s refluxom a vyššiu úroveň vedomostí. Zistenia poukazujú na potrebu systematickej edukácie verejnosti o príčinách a možnostiach liečby GERD a zároveň podporujú význam fyzioterapeutických intervencií ako súčasti komplexnej prevencie a manažmentu ochorenia. Fyzioterapia predstavuje perspektívny nefarmakologický prístup, ktorý môže prispieť k zlepšeniu funkcie dolného pažerákového zvierača, redukcii symptómov a zvýšeniu kvality života pacientov.
Kľúčové slová: gastroezofageálna refluxná choroba, GERD, fyzioterapia, prevencia, liečba, pálenie záhy, reflux, kvantitatívny výskum
PRAKTICKO-VIZUÁLNA VÝUČBA ENZÝMOV A JEJ SÚVISLOSŤ S POROZUMENÍM ŽIAKOV (Ivana Balážiová, Eva Zacharová, Jana Šulcová, Henrieta Novková)
Príspevok sa zameriava na porozumenie problematike enzýmov u žiakov stredných škôl a na didaktické postupy, ktoré môžu sprístupniť abstraktné biochemické pojmy. Cieľom je preskúmať súvislosť medzi rozšíreným záujmom o chémiu a úrovňou konceptuálnych vedomostí, ako aj vzťah medzi prakticko-vizuálnou výučbou a dosiahnutou úrovňou poznatkov. Kvantitatívna metodologická štúdia bola realizovaná na súbore 120 žiakov. Vedomosti boli hodnotené úlohami zameranými na špecificitu enzýmov, aktivačnú energiu, opakovanú použiteľnosť enzýmu, vplyv teploty a pH, saturáciu substrátom a vybrané klinické aplikácie. Dve hypotézy boli overované Pearsonovým chí-kvadrát testom nezávislosti a sila vzťahu Cramérovým V. Diskusia zdôrazňuje konceptuálnu zmenu, aktívne učenie, zdravotnú gramotnosť a potrebu empirického overovania didaktických materiálov.
Kľúčové slová: enzýmy, vyučovanie biochémie, konceptuálne porozumenie, experiment, pracovný list, aktívne učenie
ÚLOHA SESTRY V PREVENCII KOMPLIKÁCIÍ DIABETES MELLITUS Z POHĽADU PACIENTOV (Jana Šulcová, Henrieta Novková, Tatiana Antolíková, Ivana Balážiová)
Diabetes mellitus je celoživotné, nevyliečiteľné ochorenie, ktoré si vyžaduje dôslednú
a systematickú starostlivosť, keďže je spojené s rizikom vzniku viacerých akútnych aj chronických komplikácií. Sestra zohráva kľúčovú úlohu v ich prevencii – prostredníctvom edukácie, motivácie a kontinuálnej podpory pacienta pri dodržiavaní liečebného režimu
a zásad zdravého životného štýlu. Cieľom predkladanej práce bolo zistiť, akú úlohu zohráva sestra v prevencii komplikácií u pacientov s diabetes mellitus. Na zber údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Kvantitatívny výskum zahŕňal 174 respondentov s diabetes mellitus. Zber údajov sa uskutočnil v období od októbra do decembra 2025. Použili sme deskriptívnu štatistiku a na vyhodnotenie hypotéz Welchov nezávislý t-test a Pearsonov chí-kvadrát test. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že neboli preukázané štatisticky významné rozdiely vo vnímaní edukačnej, motivačnej ani podpornej úlohy sestry v prevencii komplikácií diabetes mellitus medzi pacientmi podľa typu diabetu, veku ani pohlavia (p > 0,05). Hodnotenie úlohy sestry v prevencii komplikácií diabetu bolo medzi pacientmi relatívne jednotné. Edukácia a motivačno-psychologická podpora zo strany sestry je dôležitá pre zlepšenie zvládania diabetu pacientmi a zníženie rizika jeho akútnych a chronických komplikácií, pričom niektoré oblasti poskytovanej podpory vykazujú priestor na zlepšenie.
Kľúčové slová: diabetes mellitus, úloha sestry, prevencia, komplikácie diabetes mellitus
RETROSPEKTÍVNA OBSERVAČNÁ ŠTÚDIA ÚRAZOV RIEŠENÝCH ZÁCHRANNOU ZDRAVOTNOU SLUŽBOU V REGIÓNE NOVÉ ZÁMKY, SLOVENSKO (Tomáš Dudich, Andrea Bratová)
Regionálne sledovanie úrazov v prednemocničnej zdravotnej starostlivosti umožňuje identifikovať vzorce, ktoré nemusia byť zachytené v nemocničných databázach. Retrospektívna observačná štúdia analyzovala 778 anonymizovaných záznamov o úrazoch riešených tromi posádkami záchrannej zdravotnej služby v regióne Nové Zámky od 1. januára do 31. decembra 2021. Medián odhadovaného veku bol 60 rokov (IQR 40–77), muži tvorili 54,9 % súboru a 44,5 % pacientov malo 65 rokov alebo viac. Najčastejšou skupinou primárnych diagnóz boli poranenia hlavy (38,8 %), nasledované poraneniami bedra a stehna (13,4 %). Mechanizmus úrazu bolo možné určiť v 385 záznamoch; pády predstavovali 54,5 % a dopravné úrazy 25,5 % týchto prípadov. U pacientov vo veku 80 rokov a viac s dokumentovaným mechanizmom tvorili pády 96,5 %. Väčšina pacientov bola transportovaná na traumatologický urgentný príjem (86,6 %), pričom 1,3 % pacientov zomrelo na mieste udalosti. Medzi posádkami sa štatisticky významne líšili vek, typ miesta udalosti, dokumentovaná liečba, analgézia. Výsledky podporujú cielenú prevenciu pádov, dôslednejšie kódovanie vonkajších príčin a pravidelný audit analgézie a smerovania pacientov.
Kľúčové slová: epidemiológia úrazov, záchranná zdravotná služba, prednemocničná starostlivosť, pády, poranenia hlavy, dopravné úrazy, Slovensko
DUŠEVNÁ HYGIENA SESTIER AKO SÚČASŤ PREVENCIE SYNDRÓMU VYHORENIA (Jana Šulcová, Henrieta Novková, Viktória Kočišová)
Duševná hygiena sestier predstavuje dôležitý aspekt prevencie syndrómu vyhorenia v ošetrovateľskej praxi. Hlavným cieľom práce je analyzovať vzťah medzi uplatňovaním praktík duševnej hygieny a mierou rizika syndrómu vyhorenia u sestier. Hlavný výskumný súbor tvorili sestry poskytujúce ošetrovateľskú starostlivosť. Z rozdaných 160 dotazníkov bola návratnosť správne vyplnených dotazníkov 110, čo tvorí hodnotu 68,75%. Metódy: Na zber informácií bol aplikovaný štandardizovaný dotazník Maslach Burnout Inventory (MBI) a neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý pozostával z 18 položiek spolu s identifikačnými údajmi v závere. Na spracovanie dát bol použitý software Microsoft Office 2010 – MS Excel a MS Word. Dáta sme spracovali prostredníctvom tabuliek a grafov a použili sme deskriptívnu aj induktívnu štatistiku. Významným zistením výskumu je, že starostlivosť o psychickú pohodu a využívanie techník psychohygieny pozitívne prispievajú k vyššej spokojnosti. Naše výsledky poukazujú na vysokú mieru emocionálneho vyčerpania medzi sestrami, pričom väčšina z nich uviedla stredné až vysoké hodnoty vyhorenia. Výskum taktiež ukázal, že sestry majú väčšiu tendenciu vyhľadávať informácie o psychickom zdraví než o fyzickej kondícii. Výsledky naznačujú, že sestry, ktoré sa viac starali o psychohygienu – vrátane dostatočného spánku, zbavovania sa zlozvykov a vedomého vytvárania pohody – vykazovali vyššiu mieru osobného uspokojenia. Prevencia vyhorenia prostredníctvom správnej duševnej hygieny je nevyhnutnou súčasťou dlhodobej udržateľnosti a kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti.
Kľúčové slová: duševná hygiena, prevencia, syndróm vyhorenia, sestry, výskum
GEOPRIESTOROVÁ EPIDEMIOLÓGIA ÚMRTÍ SÚVISIACICH S ÚRAZMI, PRI KTORÝCH ZASAHOVALA ZÁCHRANNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA NA SLOVENSKU V ROKOCH 2018-2023 (Tomáš Dudich, Oldřich Rypl, Anna Horňáková, Andrea Bratová)
Úmrtnosť súvisiaca s úrazmi má výraznú priestorovú dimenziu, keďže expozícia riziku, rozloženie obyvateľstva, dopyt po záchrannej zdravotnej službe (ZZS) a dostupnosť definitívnej starostlivosti sa geograficky líšia. Opísať rozloženie smrteľných prípadov súvisiacich s úrazmi, pri ktorých zasahovala ZZS, na úrovni okresov Slovenska a overiť zhodu operačnej databázy s kartografickým zobrazením. Retrospektívna observačná štúdia využila 452 921 záznamov ZZS súvisiacich s úrazmi. Zaradené boli prípady s výsledkom zásahu označujúcim úmrtie, diagnózou R96-R99 a súčasne prítomným kódom poranenia, otravy alebo vonkajšej príčiny (S00-T98 alebo V01-Y98). Na validáciu mapy sa zachovali operačné záznamy, pričom pre senzitivnú analýzu bol vytvorený deduplikovaný súbor pacientov. Kritériá splnilo 2 236 operačných záznamov a 1 798 deduplikovaných smrteľných prípadov. V pacientskom súbore nastalo 1 562 úmrtí (86,9 %) na mieste udalosti a 236 (13,1 %) súviselo s transportom. Muži tvorili 79,7 % prípadov so známym pohlavím a medián veku bol 50 rokov (IQR 36-64). Mapa obsahovala 1 986 operačných záznamov úmrtí na mieste; najvyšší počet bol v Bratislave (n=178), nasledovali Žilina (n=69), Košice (n=64), Nové Zámky (n=61) a Komárno (n=58). Počty na úrovni okresov silno korelovali s celkovým objemom úrazových zásahov ZZS (Pearsonovo r=0,910; Spearmanovo rho=0,880; obe p<0,001). Identifikovaných bolo 28 deduplikovaných úmrtí počas medziokresného transportu; najčastejšou trasou boli Nové Zámky-Nitra (n=3). Smrteľné prípady súvisiace s úrazmi boli priestorovo koncentrované, pričom absolútne ohniská do veľkej miery odrážali objem úrazových zásahov ZZS. Relatívne ukazovatele poukázali aj na zvýšenú záťaž v niektorých nemetropolitných okresoch. Výsledky podporujú rutinný geopriestorový dohľad, štandardizované zaznamenávanie cieľového zdravotníckeho zariadenia a používanie jednoznačných identifikátorov pacientov v informačných systémoch ZZS.
Kľúčové slová: epidemiológia úrazov, geopriestorová epidemiológia, prednemocničná starostlivosť, priestorové rozloženie, Slovensko, záchranná zdravotná služba
POSTOJ SESTIER K RIZIKÁM NA OŠETROVACEJ JEDNOTKE V SÚČASNEJ OŠETROVATEĽSKEJ PRAXI (Jana Šulcová, Henrieta Novková, Kristína Šuľová)
Sestry sa denne stretávajú s rôznymi druhmi rizík, ktoré ovplyvňujú ich prácu, fyzickú i psychickú pohodu, ako aj bezpečnosť pacientov. Postoj sestier k týmto rizikám zohráva významnú úlohu v tom, ako ich dokážu identifikovať, zvládať a predchádzať im. Cieľom práce je zistiť a analyzovať postoje sestier k rizikám spojených s prácou na ošetrovacej jednotke v súčasnej ošetrovateľskej praxi. Metódy: Kvantitatívny výskum, vlastnej konštrukcie – dotazníková forma. Možné premenné: vek, dĺžka praxe, typ oddelenia, pracovné zaťaženie, účasť na školeniach BOZP. Výsledky výskumu preukázali štatisticky významné rozdiely vo využívaní posudzovacích a meracích škál pri prijatí pacienta v závislosti od typu pracoviska. Dĺžka praxe sestier sa neukázala ako významný faktor ovplyvňujúci vnímanie pádov, dekubitov a nozokomiálnych nákaz ako mimoriadnych udalostí. Vnímanie efektívnosti systému hlásenia mimoriadnych udalostí sa líšilo medzi jednotlivými typmi oddelení, pričom typ pracoviska zohrával významnú úlohu. Postoj sestier k rizikám a kvalite ošetrovateľskej starostlivosti je determinovaný nielen odbornými vedomosťami a technickými zručnosťami, ale aj profesionálnym prístupom, komunikáciou a zodpovedným využívaním dostupných prostriedkov.
Kľúčové slová: postoj sestier, ošetrovateľská prax, vybrané riziká, ošetrovacia jednotka
PREVENCIA LIEKOVÝCH CHÝB AKO SÚČASŤ MANAŽMENTU BEZPEČNOSTI PACIENTA (Simona Gorecká, Lukáš Kober, Andrea Bratová)
Liekové chyby predstavujú významný problém bezpečnosti pacienta a môžu mať závažný psychický dopad aj na sestry. Cieľom kvalitatívnej štúdie bolo preskúmať prežité skúsenosti sestier s mimoriadnymi udalosťami súvisiacimi s liekovými chybami, identifikovať ich príčiny a následky, analyzovať spôsob ich oznamovania a formulovať preventívne opatrenia. Výskumný súbor tvorilo šesť sestier pracujúcich v špecializovanom zdravotníckom zariadení na Slovensku, vybraných zámerným výberom. Dáta boli získané individuálnymi pološtruktúrovanými rozhovormi v období september až december 2025 a manuálne analyzované štrukturujúcou kvalitatívnou obsahovou analýzou podľa Mayringa s induktívno-deduktívnym postupom. Participantky opisovali zámenu pacienta, lieku, dávky, liekovej formy alebo cesty podania a nedodržanie času podania, ako aj takmer zlyhania. Za hlavné príčiny označili nedostatok personálu, pracovné preťaženie, časový tlak, únavu, vyrušovanie, rutinu, nejednoznačné ordinácie a komunikačné zlyhania. Hoci opísané udalosti spravidla neviedli k trvalému poškodeniu pacienta, u sestier vyvolávali pocity viny, strach, pochybnosti a zvýšenú ostražitosť. Žiadna z udalostí nebola oficiálne nahlásená vedeniu zariadenia. Výsledky podporujú systémový prístup k prevencii založený na primeranom personálnom zabezpečení, bezpečných zónach na prípravu liekov, jednoznačnej komunikácii, nesankčnom hlásení, podpore personálu a technologických kontrolných mechanizmoch.
Kľúčové slová: liekové chyby, mimoriadne udalosti, ošetrovateľstvo, bezpečnosť pacienta, kvalitatívny výskum, hlásenie udalostí
MANAŽMENT KONFLIKTOV Z POHĽADU VEDÚCICH SESTIER (Katarína Kollárová, Lukáš Kober)
Konflikty na pracovisku môžu narúšať tímovú spoluprácu, komunikáciu a podmienky bezpečnej starostlivosti o pacienta. Vedúce sestry zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozpoznávaní vznikajúceho konfliktu, voľbe primeranej intervencie a udržiavaní profesionálnych hraníc. Cieľom kvalitatívnej štúdie bolo preskúmať, ako vedúce sestry vnímajú, identifikujú a riešia konflikty na pracovisku a ktoré organizačné faktory ich postupy podporujú alebo limitujú. Zámerným výberom bolo zaradených šesť vedúcich alebo zmenových sestier zo špecializovaného zdravotníckeho zariadenia na Slovensku. Dáta boli získané individuálnymi pološtruktúrovanými rozhovormi v októbri a novembri 2025 a analyzované tematickou analýzou podľa Braunovej a Clarkovej. Identifikovaných bolo sedem tém: konflikt ako spektrum; rozpoznávanie konfliktu a rozhodovanie o vstupe; praktiky riešenia; ochrana pacienta pred konfliktom; podporné a limitujúce faktory; formalizácia a eskalácia; sebaregulácia a psychohygiena. Participantky opisovali konflikty od prevádzkových nezhôd až po toxické vzorce, zastrašovanie a šikanu. Využívali individuálne rozhovory, spoločné vyjasnenie alebo mediáciu, nastavenie pravidiel a hraníc, humor, direktívne rozhodnutia a organizačné opatrenia. Bežné konflikty riešili prevažne neformálne, kým dokumentáciu a eskaláciu využívali pri opakovaných, závažných alebo bezpečnostne rizikových situáciách. Efektívny manažment konfliktov si vyžaduje včasnú intervenciu, spravodlivý postup, konzistentnú organizačnú podporu, jasné pravidlá eskalácie a prakticky orientované vzdelávanie vedúcich sestier.
Kľúčové slová: manažment konfliktov, vedúca sestra, ošetrovateľský manažment, konflikt na pracovisku, bezpečnosť pacienta, kvalitatívny výskum
PŘIPRAVENOST ZDRAVOTNICKÝCH PRACOVNÍKŮ NA ESKALACI MALADAPTIVNÍHO CHOVÁNÍ V PERIOPERAČNÍ PÉČI (Renáta Krčilová, Eva Zacharová)
Štúdia sa zaoberá pripravenosťou zdravotníckych pracovníkov na zvládanie eskalácie maladaptívneho správania u pacientov s pervazívnymi vývinovými poruchami a mentálnym postihnutím v perioperačnej starostlivosti. Cieľom bolo posúdiť súvislosti medzi profesijným zaradením, dĺžkou klinickej praxe, vekom, absolvovaním špecializovaného vzdelávania a subjektívne vnímanou pripravenosťou pracovníkov. Výskumný súbor tvorilo 575 respondentov. Údaje boli vyhodnotené pomocou Pearsonovho chí-kvadrát testu nezávislosti, pričom sila zistených vzťahov bola posúdená prostredníctvom Cramérovho V. Výsledky poukázali na štatisticky významné súvislosti medzi sledovanými profesijnými a demografickými charakteristikami a pripravenosťou zdravotníckych pracovníkov. Osobitný význam sa preukázal pri schopnosti rozpoznať varovné signály, ochote zapojiť sa do fyzickej imobilizácie a absolvovaní špecializovaného vzdelávania. Zistenia zdôrazňujú potrebu systematického vzdelávania, nácviku deeskalačných postupov a individualizovaného prístupu k pacientom s pervazívnymi vývinovými poruchami a mentálnym postihnutím.
Kľúčové slová: perioperačná starostlivosť, maladaptívne správanie, zdravotnícki pracovníci, pripravenosť, chí-kvadrát test
KOMPLEXNÍ OŠETŘOVATELSKÁ PÉČE U FOURNIEROVY GANGRÉNY: PŘÍPADOVÁ STUDIE (Renáta Krčilová, Eva Zacharová)
Fournierova gangréna je vzácná, rychle postupující nekrotizující infekce měkkých tkání genitální, perineální a perianální oblasti. Příspěvek představuje význam komplexní ošetřovatelské péče prostřednictvím anonymizovaného případu kriticky nemocného pacienta s rozsáhlou infekcí komplikovanou sepsí. Kazuistika byla retrospektivně zpracována z ošetřovatelské dokumentace podle funkčních vzorců zdraví Marjory Gordonové. Posouzení odhalilo problémy v oblasti integrity tkání, podpory dýchání, oběhové stability, výživy, vylučování, mobility, komunikace, bolesti a úplné závislosti v sebepéči. Ošetřovatelské intervence navazovaly na urgentní chirurgickou léčbu, antimikrobiální terapii, orgánovou podporu, péči o rozsáhlé rány a rehabilitaci. Klinický průběh vyžadoval opakované operační výkony, dlouhodobou ventilační podporu, eliminační metody, podtlakovou terapii a soustavnou prevenci komplikací. Případ potvrzuje, že ošetřovatelská péče je nedílnou součástí multidisciplinárního zvládání Fournierovy gangrény. Její účinnost závisí na systematickém posouzení, přesném monitorování, návaznosti intervencí, prevenci infekčních komplikací, neverbální komunikaci se sedovaným pacientem a spolupráci s rodinou.
Klíčová slova: Fournierova gangréna, nekrotizující fasciitida, sepse, intenzivní péče, ošetřovatelský proces, kazuistika
KVALITA ŽIVOTA PACIENTOV PO OPERÁCII DOLNÉHO REKTA (Daniela Rybárová, Patrícia Čekanová)
Kvalita života pacientov po operácii rekta je v súčasnosti diskutovanou avšak stále nedostatočne preskúmanou témou. V liečbe karcinómu rekta zostávajú napriek pokroku pooperačné komplikácie častým problémom, ktorý výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie pacientov. Medzi časté komplikácie patria poruchy črevných funkcií, ktoré môžu viesť k syndrómu nízkej prednej resekcie rekta (LARS). V súčasnosti existuje už viacero možnosti symptomatickej liečby, a síce konečným cieľom je maximalizácia kvality života ľudí. Cieľ článku je zhodnotiť kvalitu života pacientov po operácii dolného rekta. Výskumný súbor tvorilo 22 respondentov vo veku 41–73 rokov, ktorí podstúpili resekciu dolného rekta na pracovisku FNsP J. A. Reimana v Prešove. Na zber dát boli použité dva štandardizované dotazníky doplnené o otázky vlastnej konštrukcie. Hodnotili sme kvalitu života prostredníctvom dotazníka kvality života u onkologických pacientov QLQ-C30 a pomocou LARS skóre sme posudzovali črevnú funkciu pacientov. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že až 78,8% respondentov trpí miernym až závažným LARS, ktorý má signifikantný negatívny vplyv na všetky oblasti kvality života – funkčnú, symptomatickú aj globálnu. Sociálna oblasť bola najviac narušená, pričom 45,5% respondentov uviedlo stredné až výrazné sociálne obmedzenia. Nízku globálnu kvalitu života uviedlo 27% zúčastnených. Rádioterapia mala štatisticky významný negatívny vplyv na funkčnú škálu kvality života (p = 0,035) aj na závažnosť LARS (p < 0,001). Premenné ako vek, pohlavie a doba od operácie nepreukázali signifikantný vplyv na kvalitu života. Najvýznamnejším faktorom ovplyvňujúcim kvalitu života pacientov po resekcii dolného rekta sú črevné dysfunkcie, najmä LARS. Tieto komplikácie výrazne znižujú sociálne fungovanie a celkovú pohodu pacientov. Včasné odhalenie a vhodná liečba týchto ťažkostí sú kľúčové pre zlepšenie kvality života.
Kľúčové slová: kvalita života, rehabilitácia panvového dna, resekcia rekta, syndróm nízkej prednej resekcie
SKÚSENOSTI SESTIER S MANAŽMENTOM INTENZÍVNEJ OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI O PACIENTOV S COVID-19 V PRONAČNEJ POLOHE (Daniela Rybárová, Tatiana Hrindová, Jana Richnavská)
Pronačná poloha je poloha na bruchu, ktorá sa používa u pacientov s respiračným zlyhaním spôsobených infekciou Covid-19, pretože má pozitívny vplyv na oxygenáciu organizmu zmenou ventilačne perfúznych pomerov. Cieľom príspevku je zmapovať a porovnať skúsenosti a názory sestier pracujúcich na oddelení intenzívnej starostlivosti na ošetrovanie pacientov s Covid-19 v pronačnej polohe. Výskum bol realizovaný dotazníkom vlastnej konštrukcie v papierovej aj online verzii. Do výskumu sa zapojilo šesť nemocníc na východe Slovenska v marci 2026. Výskumný súbor tvorilo 133 sestier. Výsledky boli podrobené štatistickej analýze. Z výsledkov vyplynulo, že dostupnosť štandardov o polohovaní do pronačnej polohy nesúvisí s mierou výskytu komplikácií. Miera skúseností s komplikáciami súvisí s postojom k polohovaniu. Čím viac stúpa skúsenosť s komplikáciami v súvislosti s pronačnou polohou pacienta, tým viac stúpa pozitívne vnímanie prínosu polohovania pacienta do pronačnej polohy napriek rizikám komplikácií. Vnímanie miery náročnosti polohovania pacientov do pronačnej polohy súvisí s typom pracoviska, pričom je najvýznamnejšie na OAIM a na OAMIS. Pronačná poloha patrí medzi najvýznamnejšie nefarmakologické terapeutické intervencie pri respiračnom zlyhaní v intenzívnej starostlivosti. Manažment starostlivosti týchto pacientov si vyžaduje komplexný prístup, ktorý kombinuje odborné znalosti, precízne monitorovanie a koordinovanú spoluprácu tímu.
Kľúčové slová: pronačná poloha, respiračné zlyhanie, manažment ošetrovateľstva, intenzívna starostlivosť, Covid-19
VEDECKÉ ŠTÚDIE – sekcia sociálna práca
KOUČING V SOCIÁLNEJ PRÁCI (Stanislav Bujda, Miriam Nemcová, Silvia Zábavová)
Príspevok sa zaoberá koučingom ako moderným prístupom podpory osobného a profesijného rozvoja človeka. Poukazuje na jeho základné princípy, najmä partnerský vzťah medzi koučom a koučovaným, využívanie otvorených otázok, podporu autonómie klienta a prevzatie zodpovednosti za vlastné riešenia. Osobitná pozornosť je venovaná možnostiam využitia koučovacieho prístupu v sociálnej práci, supervízii, sociálnom poradenstve, mediácii a integrácii koučingových metód v duchovnom sprevádzaní a pastoračnej praxi. Príspevok zároveň približuje profesijný a etický rámec koučovania v kontexte kompetencií International Coaching Federation. Zdôrazňuje, že koučing nie je univerzálnym riešením a jeho uplatnenie si vyžaduje bezpečné prostredie, dôveru, pripravenosť klienta na zmenu a rešpektovanie hraníc odbornej pomoci.
Kľúčové slová: klient, koučing, koučovací prístup, kompetencie ICF, mediácia, sociálna práca, sociálne poradenstvo, supervízia, etika, zodpovednosť
VÝSKYT SOCIÁLNO-PATOLOGICKÝCH JAVOV V MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNITÁCH V KOŠICKOM KRAJI (Richard Bárta, Silvia Zábavová, Lucia Kimpanová, Ivan Baláži)
Príspevok sa zaoberá výskytom sociálno-patologických javov v marginalizovanej rómskej komunite a prináša teoretické východiská problematiky, ako aj hlavné výsledky kvantitatívneho výskumu realizovaného v segregovaných častiach obce pri Košiciach. Údaje boli zozbierané dotazníkovou metódou od 131 respondentov. Cieľom bolo identifikovať prevládajúci sociálno-patologický jav v komunite, zistiť, či alkohol podmieňuje vznik týchto javov, a určiť vplyv komunitnej sociálnej práce na inklúziu rómskeho obyvateľstva. Z výsledkov vyplýva, že z hľadiska osobnej skúsenosti je najčastejším javom kriminalita, zatiaľ čo užívanie alkoholu je respondentmi vnímané ako najrozšírenejší problém komunity ako celku. Potvrdila sa výrazná súvislosť medzi finančnou dostupnosťou alkoholu, termínmi vyplácania miezd a sociálnych dávok a výskytom sociálno-patologických javov. Hoci väčšina respondentov osobne komunitné centrum nenavštevuje, väčšina z nich vníma jeho činnosť, najmä aktivity zamerané na deti a mládež, ako prínosnú pre inklúziu komunity do spoločnosti. Príspevok uzatvárajú odporúčania pre prax sociálnej práce s marginalizovanými rómskymi komunitami.
Kľúčové slová: sociálno-patologické javy, marginalizácia, rómska komunita, alkohol, komunitná sociálna práca
SOCIÁLNE DÔSLEDKY RODINNEJ PATOLÓGIE A TRANSGENERAČNEJ TRAUMY U ADOLESCENTNEJ KLIENTKY: PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA ZO SOCIÁLNEJ PRÁCE (Nataša Bujdová, Patrik Jusko, Marek Stachoň)
Príspevok sa zaoberá problematikou dysfunkčného rodinného systému, domáceho násilia a ich psychosomatických dôsledkov na vývin adolescenta z pohľadu sociálnej práce a psychológie. Teoretická časť definuje rodinu ako primárny socializačný činiteľ a analyzuje riziká emočnej chudoby a deštrukcie jedinca v prostredí rodinnej krízy. Praktická časť prostredníctvom kazuistiky adolescentnej klientky Lucie dokumentuje skrytý domáci teror, alkoholizmus otca, emočný chlad matky a závažné súrodenecké šikanovanie vrátane psychického vydierania. Práca podrobne sleduje multiodborovú diagnostiku z rokov 2021 – 2022 (psychologickú, psychiatrickú a špeciálno-pedagogickú) a analyzuje psychosomatické vyústenie traumatických zážitkov. Záver príspevku reflektuje aktuálnu dospelosť klientky, jej odpor k terapii a odmietanie pomoci.
Kľúčové slová: odmietanie pomoci, rodinná patológia, súrodenecké šikanovanie, sociálna integrácia, transgeneračná trauma
VNÍMANIE AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA ŽIAKOV A POTREBA VZDELÁVANIA V DEESKALÁCII U ZAMESTNANCOV ŠKÔL (Ivan Baláži, Filip Gerec, Mária Šustrová, Miroslav Paľun)
Prierezový kvantitatívny výskum skúmal, ako odborná prax súvisí s tým, ktorému faktoru zamestnanci škôl pripisujú najväčší význam pri vzniku agresívneho správania žiakov, a ako stupeň školy súvisí so sebavykázanou skúsenosťou s agresívnym správaním a vnímanou potrebou vzdelávania v deeskalácii. Súvislosti medzi kategóriálnymi premennými boli analyzované štatisticky. Odborná prax súvisela s voľbou vnímaného najvýznamnejšieho faktora, pričom skúsenejší zamestnanci prikladali väčší význam domácemu prostrediu. Zamestnanci základných škôl častejšie uvádzali osobnú skúsenosť s agresívnym správaním než zamestnanci stredných škôl. Medzi respondentmi s takouto skúsenosťou bola na základných školách výraznejšia aj deklarovaná potreba vzdelávania v deeskalácii. Zistenia opisujú súvislosti v sebavýpovediach a nepreukazujú výskyt ani príčiny agresívneho správania či účinnosť vzdelávania. Z pohľadu školskej sociálnej práce podporujú socioekologické posudzovanie, spoluprácu s rodinou, koordináciu školských a komunitných služieb a diferencovanú prípravu zamestnancov ako súčasť celoškolskej prevencie. Tieto implikácie si vyžadujú priame overenie v ďalšom výskume.
Kľúčové slová: deeskalácia, agresívne správanie žiakov, zamestnanci školy, školská sociálna práca, bezpečnosť školy, profesijné vzdelávanie
OČAKÁVANIA ZAMESTNANCOV A NÁROKY ZAMESTNÁVATEĽOV V IT SEKTORE V KONTEXTE EFEKTÍVNEHO UPLATNENIA KOMUNIKAČNÝCH KOMPETENCIÍ E (Miroslava Szarková, Marek Hlásny)
Komunikačné kompetencie považujeme za kľúčový determinant úspešného pracovného uplatnenia jednotlivcov a efektívneho fungovania organizácií v IT sektore, osobitne v podmienkach prebiehajúcej digitálnej transformácie. Efektívna komunikácia podporuje spoluprácu, zdieľanie poznatkov, inovatívnosť a schopnosť organizácií flexibilne reagovať na dynamicky sa meniace technologické prostredie. Cieľom príspevku je analyzovať rozdiely medzi očakávaniami zamestnancov a nárokmi zamestnávateľov v oblasti komunikačných kompetencií v IT sektore. Empirický výskum bol realizovaný na dvoch rovnocenných výskumných súboroch pozostávajúcich z 301 zamestnancov a 301 zamestnávateľov pôsobiacich v IT sektore na Slovensku. Výskumným nástrojom boli štandardizované dotazníky zamerané na zisťovanie pracovných očakávaní zamestnancov a kompetenčných požiadaviek zamestnávateľov, pričom po overení validity a reliability boli do analýzy zaradené iba položky s najvyššou výpovednou hodnotou. Štatistické spracovanie údajov bolo realizované v prostredí IBM SPSS Statistics 26 a JASP s využitím deskriptívnej štatistiky a neparametrických štatistických metód. Výsledky výskumu nepreukázali štatisticky významný rozdiel medzi očakávaniami zamestnancov a nárokmi zamestnávateľov v oblasti efektívnej komunikácie (U = 43 437,5; p = 0,373; rᵦ = 0,04). Obe skupiny respondentov dosiahli identickú hodnotu mediánu (Md = 3,00) aj interkvartilového rozpätia (IQR = 2,00), čo poukazuje na vysokú mieru konsenzu pri hodnotení významu komunikačných kompetencií v pracovnom prostredí. Zistenia naznačujú, že efektívna komunikácia predstavuje oblasť, v ktorej existuje výrazný súlad medzi očakávaniami zamestnancov a požiadavkami zamestnávateľov v IT sektore. Výsledky výskumu prispievajú k hlbšiemu poznaniu kompetenčného súladu v podmienkach digitálnej éry a poskytujú využiteľné poznatky pre riadenie ľudských zdrojov, personálnu prax, vzdelávacie inštitúcie a tvorbu študijných programov zameraných na prípravu budúcich odborníkov v oblasti informačných technológií.
Kľúčové slová: komunikačné kompetencie, IT sektor, očakávania zamestnancov, nároky zamestnávateľov, digitálna transformácia, zamestnateľnosť, riadenie ľudských zdrojov
REEDUKÁCIA ŽIAKOV Z MÁLOPODNETNÉHO PROSTREDIA V REEDUKAČNÝCH CENTRÁCH (Pavel Bryndzák)
Článok sa zaoberá vybranými aspektmi práce s deťmi a mládežou v náročných životných situáciách, najmä v podmienkach špeciálnych výchovných zariadení. Pozornosť venuje vplyvu rodinného prostredia, poruchám správania, reedukácii a využívaniu individuálneho reedukačného plánu. Súčasťou článku sú aj vybrané výsledky prieskumu realizovaného v Diagnostickom centre pre mládež v Bratislave. Autori zdôrazňujú význam multidisciplinárnej spolupráce, systematického hodnotenia dieťaťa a prípravy mladého človeka na život po ukončení ústavnej starostlivosti.
Kľúčové slová: rodina, rodinné prostredie, dieťa, poruchy správania, individuálny reedukačný plán, reedukačné centrum, diagnostické centrum, ústavná starostlivosť
ZABEZPEČOVANIE ODBORNEJ POMOCI DEŤOM Z CENTIER PRE DETI A RODINY PROSTREDNÍCTVOM INÝCH ZARIADENÍ (Pavel Bryndzák)
Príspevok sa zaoberá zabezpečovaním odbornej pomoci deťom umiestneným v centrách pre deti a rodiny prostredníctvom iných právnických osôb a zariadení. Analyzuje monitorovacie údaje za rok 2021 so zameraním na diagnostické centrá, reedukačné centrá, liečebno-výchovné sanatóriá, špecializované centrá pre deti a rodiny a psychiatrické zariadenia. Výsledky ukazujú, že pobytová odborná pomoc v špeciálnych výchovných zariadeniach bola zabezpečená 212 deťom, najčastejšie v reedukačných centrách. Príspevok reflektuje právny základ umiestnenia, výsledky poskytovanej pomoci, význam uprednostňovania ambulantných intervencií a potrebu koordinovaného rozhodovania založeného na individuálnych potrebách a najlepšom záujme dieťaťa. V závere formuluje odporúčania pre monitoring, posudzovanie prípadov a spoluprácu medzi centrami, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a špeciálnymi výchovnými zariadeniami.
Kľúčové slová: centrum pre deti a rodiny, odborná pomoc, pobytová starostlivosť, diagnostické centrum, reedukačné centrum, najlepší záujem dieťaťa
ODBORNÍ ZAMESTNANCI A VZDELÁVACIE POTREBY PRI PREVENCII ŠIKANY V ŠKOLÁCH OKRESU PREŠOV (Lucia Kimpanová, Ivan Baláži, Eva Halušková, Martin Klement)
Príspevok sa zaoberá problematikou šikany v školskom prostredí so zameraním na význam odborných zamestnancov a vzdelávacie potreby pracovníkov škôl. Jeho cieľom je analyzovať súvislosť medzi prítomnosťou školského sociálneho pracovníka alebo psychológa a frekvenciou stretávania sa s prejavmi šikany. Pozornosť sa zároveň venuje vzťahu medzi osobnou skúsenosťou zamestnancov so šikanou a ich záujmom o vzdelávanie v oblasti komunikácie so zákonnými zástupcami žiakov. Výskumný súbor tvorilo 132 zamestnancov škôl. Na overenie stanovených hypotéz bol použitý Pearsonov chí-kvadrát test nezávislosti a sila vzťahu medzi premennými bola posudzovaná prostredníctvom Cramérovho V. Príspevok poukazuje na význam multidisciplinárneho prístupu, systematickej prevencie, odbornej podpory žiakov a profesijného rozvoja zamestnancov škôl. Osobitný dôraz kladie na postavenie školského sociálneho pracovníka a psychológa, spoluprácu školy s rodinou a potrebu vzdelávania vychádzajúceho z reálnych situácií a potrieb školskej praxe.
Kľúčové slová: šikana, školská sociálna práca, školský psychológ, prevencia, odborné vzdelávanie, chí-kvadrát test
VOĽNOČASOVÉ AKTIVITY A KVALITA ŽIVOTA SENIOROV V REZIDENČNOM A DOMÁCOM PROSTREDÍ (Norbert Mihál, Martina Štepanovská, Eva Halušková, Veronika Rohaľ)
Príspevok sa zameriava na voľnočasové aktivity ako faktor podporujúci kvalitu života vo vyššom veku a porovnáva seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb so seniormi v domácom prostredí. Kvantitatívna metodologická analýza bola realizovaná na súbore 56 respondentov rovnomerne rozdelených medzi obe prostredia. Sledovala sa frekvencia aktivít, preferovaná forma trávenia voľného času, spokojnosť s príležitosťami a vnímaný vplyv na náladu, osamelosť, fyzickú kondíciu a zmysluplné využitie dňa. Zistenia poukazujú na rozdiely v organizácii a forme aktivít, pričom obe skupiny prisudzovali pravidelnej aktivite výrazný psychosociálny a fyzický význam. Príspevok zdôrazňuje potrebu individualizovanej aktivizácie v rezidenčnej starostlivosti a rozvoja komunitnej podpory seniorov žijúcich doma.
Kľúčové slová: seniori, voľnočasové aktivity, kvalita života, sociálne služby, domáce prostredie, aktívne starnutie
PŘÍTOMNOST CANISTERAPEUTICKÉHO PSA A PROJEVY DĚTÍ S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA (Karin Mikolášová, Přemysl Mikoláš, Mária Šustrová, Richard Bárta)
Příspěvek se zabývá možnostmi využití canisterapeutického psa při strukturovaných ambulantních aktivitách s dětmi s poruchou autistického spektra. Pozornost je věnována spolupráci, funkční komunikaci, emočním projevům, regulaci napětí a interakcím mezi dítětem, rodinnými příslušníky a odborníky. Téma je zpracováno z perspektivy sociální práce, ošetřovatelství a rodinně orientované podpory se současným respektem k welfare zvířete. Text zdůrazňuje význam individuálního posouzení, informovaného souhlasu rodiče, citlivého vnímání verbálního i neverbálního nesouhlasu dítěte, prevence infekcí a zohlednění strachu, alergie nebo senzorického přetížení. Canisterapie má být součástí plánovaného multidisciplinárního postupu a nemá nahrazovat jiné formy odborné podpory. Diskuse upozorňuje na potřebu jasně vymezených cílů, systematického pozorování, bezpečné realizace a dalšího ověřování možných přínosů i rizik.
Klíčová slova: intervence za asistence zvířete, canisterapie, porucha autistického spektra, dítě, sociální práce, ošetřovatelství
KONTINUITA SOCIÁLNÍ PODPORY RODIN DĚTÍ S AUTISMEM PO UKONČENÍ RANÉ PÉČE (Karin Mikolášová, Přemysl Mikoláš, Jana Vallová, Lenka Štefáková)
Příspěvek se zabývá potřebou provázejícího sociálního pracovníka u rodin dětí s poruchou autistického spektra po ukončení rané péče. Pozornost soustřeďuje na kontinuitu podpory v období přechodu do školního věku, kdy rodiny čelí měnícím se vzdělávacím, behaviorálním, sociálním a organizačním nárokům. Kvalitativní metodologická analýza pracuje s deseti profily rodin a využívá otevřené, axiální a selektivní kódování inspirované zakotvenou teorií. Analýza zachycuje význam dostupné klíčové osoby, orientace ve službách, koordinace systémů, psychosociální podpory a plánování budoucnosti. Tyto oblasti propojuje centrální kategorie kontinuálního provázení rodiny. Diskuse rozvíjí rodinně orientovaný a diferencovaný model, v němž intenzita podpory odpovídá zdrojům rodiny a aktuálním rizikům přechodového období.
Klíčová slova: porucha autistického spektra, rodina, raná péče, kontinuita podpory, sociální pracovník, návazná služba
ÚLOHA SOCIÁLNEJ PRÁCE PRI PODPORE RODÍN PROFESIONÁLNYCH VOJAKOV V ZAHRANIČNÝCH MISIÁCH (Veronika Rohaľ, Lucia Kimpanová)
Článok prináša kvalitatívnu viacprípadovú analýzu piatich profesionálnych vojakov a ich rodín v kontexte zahraničného nasadenia. Údaje boli získané pološtruktúrovanými a anamnestickými rozhovormi a doplnené pozorovaním. Použilo sa kombinované induktívno-deduktívne tematické kódovanie. Výstupom je kódovacia kniha s 34 kódmi, samostatné kódovacie listy a medziprípadová matica. Výsledky ukazujú, že nasadenie nie je iba pracovnou udalosťou, ale procesom zasahujúcim celý rodinný systém. Ekonomická motivácia sa objavila vo všetkých prípadoch, zatiaľ čo preťaženie rodiny, obmedzená komunikácia, partnerské konflikty a ťažkosti pri reintegrácii mali rozdielnu intenzitu. Empiricky boli zachytené problémové používanie alkoholu, sexuálne obťažovanie, verbálna agresia a narušenie partnerskej dôvery. Ochrannými zdrojmi boli pravidelná komunikácia, pomoc širšej rodiny, pohyb a reorganizácia rodinných rolí. Zistenia podporujú potrebu kontinuálnej sociálnej práce pred vyslaním, počas misie a po návrate.
Kľúčové slová: rodina, profesionálny vojak, zahraničná misia, kvalitatívny výskum, kódovanie, vojenská sociálna práca
UMELÁ INTELIGENCIA V KRÍZOVEJ INTERVENCII: KVALITATÍVNA ŠTÚDIA POSTOJOV ODBORNÍKOV POMÁHAJÚCICH PROFESIÍ (Soňa Šrobárová, Nataša Bujdová)
Dynamický rozvoj umelej inteligencie (AI) prináša nové možnosti aj do oblasti pomáhajúcich profesií. V krízovej intervencii môže AI prispieť k rýchlejšej identifikácii rizikových situácií, zvýšeniu dostupnosti pomoci, podpore rozhodovania odborníkov či zefektívneniu administratívnych procesov. Zároveň však vyvoláva viaceré odborné, etické a právne otázky týkajúce sa bezpečnosti klientov, ochrany osobných údajov, dôvery, zodpovednosti a zachovania ľudského rozmeru pomoci. Napriek rastúcemu záujmu o využívanie AI zostáva poznanie postojov odborníkov poskytujúcich krízovú intervenciu stále obmedzené. Cieľom štúdie je preskúmať postoje odborníkov pomáhajúcich profesií k využívaniu umelej inteligencie v krízovej intervencii, identifikovať jej vnímané prínosy, limity, riziká a etické aspekty, ako aj formulovať odporúčania pre jej bezpečné a zodpovedné využívanie v praxi. Výskum je realizovaný kvalitatívnym dizajnom prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s odborníkmi pomáhajúcich profesií poskytujúcimi krízovú intervenciu. Výber respondentov je zámerný. Získané údaje budú analyzované pomocou reflexívnej tematickej analýzy podľa Braunovej a Clarkeovej. Očakáva sa identifikácia hlavných tematických okruhov súvisiacich s potenciálom AI pri zvyšovaní dostupnosti pomoci, podporou odborného rozhodovania, etickými dilemami, otázkami dôvery, ochranou súkromia klientov a nenahraditeľnou úlohou ľudského kontaktu v procese krízovej intervencie. Výsledky štúdie môžu prispieť k lepšiemu pochopeniu možností implementácie umelej inteligencie do krízovej intervencie a podporiť tvorbu odborných odporúčaní, etických štandardov a vzdelávacích programov pre pomáhajúce profesie.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, krízová intervencia, pomáhajúce profesie, sociálna práca, psychológia, kvalitatívny výskum, tematická analýza
OSAMELOSŤ, STRATA A PRESUICIDÁLNE OHROZENIE V SOCIÁLNEJ PRÁCI: INTEGROVANÁ ANALÝZA FAKTOROV ÚČINNEJ KRÍZOVEJ INTERVENCIE (Soňa Šrobárová)
Krízová intervencia v sociálnej práci sa čoraz častejšie stretáva s klientmi, u ktorých sa prekrýva sociálna izolácia, náhla strata, dlhodobé psychické preťaženie a riziko suicidálneho správania. Hoci jednotlivé situácie majú odlišné príčiny, spoločným jadrom je oslabenie opory, strata kontroly a potreba rýchlej, dostupnej a odborne koordinovanej pomoci. Cieľom štúdie bolo syntetizovať empirické poznatky zo štyroch výskumných podkladov z oblasti sociálnej práce a identifikovať spoločné rizikové mechanizmy, účinné prvky krízovej intervencie a systémové limity pomoci pri práci so zraniteľnými klientmi. Bola použitá sekundárna integratívna analýza štyroch anonymizovaných empirických podkladov. Súbor tvorili kvalitatívne rozhovory so seniormi v kontexte dlhodobej samoty, dotazníkové zisťovanie u pozostalých po náhlej strate blízkej osoby, kazuistická analýza klientov s presuicidálnym syndrómom a zmiešaný výskum zameraný na krízovú intervenciu v zariadeniach sociálnych služieb a komunitných centrách. Dáta boli spracované tematickou syntézou so zameraním na opakujúce sa rizikové faktory, intervencie a bariéry. Naprieč analyzovanými oblasťami sa opakovane objavovali štyri jadrové zistenia: (1) sociálna izolácia a deficit opory zvyšovali zraniteľnosť klienta; (2) náhla strata alebo kumulované životné stresory viedli k pocitu bezmocnosti, strate kontroly a kognitívno-emocionálnemu preťaženiu; (3) účinná intervencia bola založená na rýchlej stabilizácii, empatickom rozhovore, aktivácii prirodzenej sociálnej siete, individuálnom plánovaní a multidisciplinárnej spolupráci; (4) praktickú účinnosť znižovali nízka informovanosť klientov o možnostiach pomoci, administratívna záťaž, časové limity, nedostatok systematického vzdelávania a nejednoznačné systémové podmienky. Krízová intervencia v sociálnej práci by mala byť chápaná ako viacúrovňový proces, ktorý spája okamžitú stabilizáciu klienta, obnovu sociálnych väzieb, podporu autonómie a nadväzujúcu odbornú starostlivosť. Pre prax je kľúčové zvýšiť dostupnosť, viditeľnosť a metodickú oporu krízovej intervencie, najmä pri osamelých senioroch, pozostalých po náhlej strate, osobách s presuicidálnymi prejavmi a ďalších zraniteľných skupinách.
Kľúčové slová: krízová intervencia, sociálna práca, osamelosť, náhla strata, presuicidálny syndróm, zraniteľné skupiny
SOUČASNÝ STAV A BUDOUCÍ ROZVOJ POBYTOVÝCH SOCIÁLNÍCH SLUŽEB PRO SENIORY V OKRESE HODONÍN Z POHLEDU POSKYTOVATELŮ A ZŘIZOVATELŮ (Martina Štepanovská, Pavel Bryndzák, Martin Klement, Szilvia Buzalová)
Příspěvek analyzuje současnou situaci a perspektivy pobytových sociálních služeb pro seniory v okrese Hodonín z pohledu poskytovatelů a zřizovatelů. Kvantitativní šetření využilo dva strukturované dotazníky. Analytický soubor tvořilo 22 poskytovatelů služeb a 20 zástupců obcí, měst a kraje. Výsledky ukázaly přetrvávající nedostatek kapacit, obtížné získávání kvalifikovaného personálu a omezené finanční zdroje. Za silné stránky byly označeny individuální plánování péče, aktivizace klientů a spolupráce s rodinami. Obě skupiny zdůraznily význam koordinovaného plánování a doplňkových komunitních služeb. Zjištění podporují opatření zaměřená na stabilizaci pracovníků, rozšiřování kapacit, odborné vzdělávání a předvídatelné vícezdrojové financování.
Klíčová slova: pobytové sociální služby, senioři, kapacita, personál, kvalita, komunitní plánování
MEDIÁCIA RODINNÝCH SPOROV AKO DIFERENCOVANÝ NÁSTROJ SOCIÁLNEJ PRÁCE (Dáša Schvarzbacherová, Jana Vallová, Martina Štepanovská, Veronika Rohaľ)
Štúdia sa zaoberá využitím mediácie pri riešení rodinných konfliktov. Vychádza z analýzy vybraných prípadov a skúseností sociálnych pracovníkov, mediátora a rodičov. Výsledky ukazujú, že mediácia môže podporiť komunikáciu, spoluprácu a dosiahnutie dohody. V závažnejších konfliktoch pomáha najmä rozpoznať riziká a potrebu ďalšej odbornej pomoci. Jej význam preto nespočíva iba v uzatvorení dohody, ale aj v ochrane záujmov dieťaťa a vo výbere vhodného postupu riešenia konfliktu. Dôležitá je pritom spolupráca rodičov, mediátora a odborníkov v oblasti ochrany detí.
Kľúčové slová: rodinná mediácia, intervencia sociálnej práce, rodičovský spor, ochrana dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa, viacnásobná prípadová štúdia
POSILŇOVANIE KOMPETENCIÍ A FORMOVANIE PROFESIONÁLNEJ IDENTITY ŠTUDENTOV PROSTREDNÍCTVOM KOUČOVACIEHO PRÍSTUPU VO VYSOKOŠKOLSKOM A ODBORNOM VZDELÁVANÍ (Lenka Štefáková, Filip Gerec)
Článok má charakter vedeckej teoretickej štúdie založenej na naratívnom prehľade odbornej literatúry a prináša poznatky o tom, ako môže koučovací prístup podporovať empowerment študentov a formovanie ich profesijnej identity vo vysokoškolskom a profesijnom vzdelávaní. Prepája východiská teórie sebadeterminácie, psychologického empowermentu, reflektívnej praxe, skúsenostného učenia a profesijnej socializácie. Analyzované publikácie najčastejšie spájajú koučing s autonómiou, sebareguláciou, sebaúčinnosťou, reflexiou a zodpovednosťou za učenie. Jeho vzťah k profesijnej identite je prevažne nepriamy: koučing vytvára podmienky na rozvoj schopnosti študenta samostatne rozhodovať, konať a prevziať zodpovednosť za vlastný rozvoj, interpretáciu skúseností z praxe, objasňovanie profesijných hodnôt, dôveryhodnú spätnú väzbu a participáciu v profesijných komunitách. Dostupná literatúra je heterogénna z hľadiska definícií, dizajnov intervencií a meraných ukazovateľov a často využíva sebahodnotiace údaje. Zistenia sú preto interpretované ako konceptuálna syntéza, nie ako výsledok ukončeného systematického prehľadu. Pre prax sa odporúča začleňovať koučing do reflektívnych seminárov, odborných praxí, portfólií a dlhodobých podporných vzťahov pri zachovaní psychologického bezpečia a jasných hraníc voči hodnoteniu, mentoringu a terapii.
Kľúčové slová: empowerment, koučovací prístup, profesijná identita, sebareflexia, autonómia, sebaúčinnosť, vysokoškolské vzdelávanie
KOUČOVACÍ PRÍSTUP K PODPORE SEBAREFLEXIE VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV A FORMOVANIU ICH PROFESIJNEJ IDENTITY: NARATÍVNY PREHĽAD (Lenka Štefáková, Filip Gerec)
Článok prináša naratívny prehľad poznatkov o tom, ako môže koučovací prístup podporovať sebareflexiu a formovanie profesijnej identity vysokoškolských študentov. Prepája východiská reflektívnej praxe, skúsenostného a transformačného učenia, teórie sebadeterminácie a komunít praxe s výskumami z vysokoškolského a profesijného vzdelávania. Analyzovaná literatúra najčastejšie spája koučing so sebauvedomením, sebareguláciou, autonómiou, sebaúčinnosťou, objasňovaním cieľov a interpretáciou skúseností z praxe. Jeho vzťah k profesijnej identite sa javí prevažne ako nepriamy: koučing môže vytvárať podmienky na internalizáciu profesijných hodnôt, posilňovanie pocitu príslušnosti a preberanie zodpovednosti za vlastný rozvoj. Priame dôkazy sú sústredené najmä v medicínskom a zdravotníckom vzdelávaní; poznatky zo sociálnej práce, učiteľstva a ďalších odborov sú menej rozsiahle a vyžadujú opatrnú interpretáciu. Literatúra je heterogénna z hľadiska definícií, dizajnov intervencií a meraných ukazovateľov, pričom profesijná identita sa často hodnotí nepriamo. Prehľad si preto nenárokuje úplnosť systematického prehľadu. Odporúča sa prepájať koučing s autentickou praxou, reflektívnymi seminármi, portfóliami a dlhodobými podpornými vzťahmi pri zachovaní psychologického bezpečia a jasných hraníc voči hodnoteniu, mentoringu a terapii.
Kľúčové slová: koučovací prístup, sebareflexia, reflektívna prax, profesijná identita, vysokoškolské vzdelávanie, rozvoj študentov
VÝVINOVÉ OSOBITOSTI EMOCIONÁLNEHO PREŽÍVANIA DETÍ POČAS ROZVODU RODIČOV (Jana Vallová, Martina Štepanovská, Martin Klement, Szilvia Buzalová)
Príspevok skúma, či sa emocionálne prežívanie rozvodu rodičov odlišuje podľa vývinového obdobia dieťaťa. Pozornosť sa sústreďuje na osoby, ktoré zažili rozvod rodičov v predškolskom alebo školskom veku. Kvantitatívna metodologická analýza bola realizovaná na súbore 120 prípadov. Emocionálne prežívanie bolo rozdelené na smútok, úzkosť alebo strach; hnev; zmätenosť; absenciu výrazných emócií a neschopnosť rozpamätať sa alebo emócie identifikovať. Súvislosť medzi vekovou skupinou a emocionálnou reakciou bola overená Pearsonovým chí-kvadrát testom a veľkosť účinku Cramérovým V. Analýza poukazuje na výrazný vzťah medzi vývinovým obdobím a spôsobom retrospektívneho prežívania rozvodu rodičov. Diskusia zdôrazňuje vekovo primeranú komunikáciu, včasnú psychosociálnu podporu a koordinovanú sociálnu prácu s dieťaťom a oboma rodičmi.
Kľúčové slová: rozvod rodičov, dieťa, vývinové obdobie, emocionálne prežívanie, sociálna práca, psychosociálna podpora
