VEDECKÉ ŠTÚDIE
TRANSFER POZNATKOV, TECHNOLÓGIÍ A DUŠEVNÉ VLASTNÍCTVO (Alena Buzová)
Spojenie „transfer poznatkov“ je v súčasnej dobe často používané a netýka sa len komerčnej sféry. Transfer technológií chápeme ako prenos výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Transfer technológii môžeme z užšieho hľadiska chápať ako úspešné využitie technológií vyvinutých jedným subjektom, tak aby vyhovovali potrebám druhých subjektov. Proces transferu technológii je do značnej miery zložitý a preto je potrebné zvládnuť niekoľko krokov aby došlo k úspešnej komercializácii technológie. Úspech, ale aj neúspech tak závisí aj od správnej a efektívnej aplikácie duševného vlastníctva, ktoré je kľúčovým aspektom transferu technológií a vedomostí. Právo duševného vlastníctva zabezpečuje primeranú ochranu jedinečných výsledkov tvorivej duševnej činnosti a výsledkov s komerčným potenciálom.
Kľúčové slová: transfer poznatkov, duševné vlastníctvo, model transferu technológií
ANALÝZA VNÍMANIA UDRŽATEĽNOSTI VO VYBRANÝCH DESTINÁCIÁCH OVERTOURIZMU PRED A POČAS PANDÉMIE COVID-19 (Erika Kormaníková, Jana Mitríková)
Overtourizmus resp. nadmerná turistika predstavuje situáciu, kedy sa v destinácii nachádza extrémne vysoký počet turistov. Počas obdobia pandémie COVID-19, kedy bolo cestovanie vo veľkej miere obmedzené, tento jav čelil výzve a cestovný ruch sa dodnes nedostal na úroveň, akú dosahoval pred obdobím pandémie. Pre analýzu vnímania udržateľnosti bolo vybraných 10 európskych destinácií overtourizmu, na príklade ktorých boli zisťované jednotlivé postoje k overtourizmu, vnímanie jeho negatívnych ako aj pozitívnych dopadov na destinácie či návštevnosť vybraných destinácií pred a počas obdobia pandémie COVID-19 prostredníctvom dotazníka u tých respondentov, ktorí navštívili nami vybrané destinácie overtourizmu.
Kľúčové slová: overtourizmus, udržateľný cestovný ruch, COVID-19
UMELÁ INTELIGENCIA V MANAŽMENTE ĽUDSKÝCH ZDROJOV (Dominika Bernátová)
Štúdia sa zaoberá využívaním umelej inteligencie v procesoch manažmentu ľudských zdrojov. Prezentuje, v ktorých procesoch a akým spôsobom je možné využívať technológie umelej inteligencie. Prezentované sú aj výhody a nevýhody, ktoré využívanie umelej inteligencie v procesoch manažmentu ľudských zdrojov prináša. Využitá bola metóda obsahovej analýzy dokumentov. Podľa zistení sú technológie umelej inteligencie v najväčšej miere využívané v procesoch získavania a výberu zamestnancov. K výhodám, ktoré ich využitie prináša, patrí napríklad úspora času, efektívnejšia komunikácia, znižovanie fluktuácie, zvyšovanie výkonnosti. Hlavnými nevýhodami sú etické, psychické a právne problémy.
Kľúčové slová: umelá inteligencia, manažment ľudských zdrojov, personálne procesy, technológie
NEUROPSYCHOLOGIE A JEJÍ PŘESAH DO JINÝCH VĚD – LITERÁRNÍ RECENZE (Ladislav Rozenský, Jan Lípa, Markéta Teresa Rozenská)
Neuropsychologie je v užším pojetí vědním oborem, který se zabývá vztahem neurověd a psychologie. Zde zkoumá především souvislosti mezi centrální nervovou soustavou a psychikou člověka. Tato charakteristika odpovídá úzkému interdisciplinárnímu pojetí tohoto vědního oboru. Při hlubší rešerši současné odborné publikované literatury lze však nalézt práce, které dokládají přesah této disciplíny i do jiných lékařských a i některých společenských disciplín. Tato práce si formou literární recenze dala za úkol prozkoumat odbornou literaturu publikovanou na toto téma a vybrat reprezentativní literární zdroje, které dokumentují interdisciplinární charakter této vědecké disciplíny.
Klíčová slova: neuropsychologie, psychika, nervový systém, interdisciplinární věda
SYNCHRONÓZNA DIGRAFIA AKO PREJAV JAZYKOVEJ IDENTITY OSOBNOSTI V PODMIENKACH TRANSLINGVIZMUSU (Danylo Samoilenko)
Cieľom článku je identifikovať a popísať translingválne stratégie, ktoré umožňujú ukrajinským hovorcom vytvárať ambivalentné, jazykovo neutrálne jednotky založené na rýchlo sa rozvíjajúcej anglo-ukrajinskej digrafii, ktorú nemožno jednoznačne pripísať žiadnemu z interagujúcich jazykov a systémov písania. Materiálom na analýzu sa stali príklady z dvoch komunikačných sfér: moderná ukrajinská lingvistická krajina a názvy ukrajinských internetových stránok, v ktorých sa najzreteľnejšie prejavujú translingválne tendencie v interakcii latinky a cyriliky. Z pohľadu teórie translingvizmu, teda ktoré vytvárajú zóny „medzi jazykmi“ v písomnej interakcii ukrajinčiny s globálnou angličtinou, článok interpretuje fenomény občasnej anglicko-ukrajinskej transliterácie, hry „nejednoznačnosť kódu“ a „prelínanie kódov“, interlingválnu lexikálnu variabilitu a grafickú obnovu, ako aj stratégiu redukcie krížovej slovnej zásoby.
Kľúčové slová: globalizácia, bilingvizmus, translingvizmus, biscriptalizmus / grafický bilingvizmus, digraf
MANAGING PUBLIC SECTOR INNOVATIONS IN THE SELECTED EUROPEAN COUNTRIES (Miroslav Jurásek, Jana Ticháčková, Petr Wawrosz)
Tato komparativní studie zkoumá specifický přístup k inovacím veřejného sektoru ve třech evropských zemích (Velká Británie, Finsko a Dánsko). Jelikož jsou tyto státy ve vytyčené oblasti světovými lídry, poznatky získané kvalitativní analýzou jejich vládních reportů, publikací a politických analýz mohou posloužit jako příklad dobré praxe a inspirovat další země. Cílem studie je najít určité zobecňující principy a postupy, které je možné následovat v zájmu dosažení kvalitní správy věcí veřejných. Na příkladu tří vybraných zemí je ukázáno, jakým směrem jde v současnosti snaha inovovat veřejný sektor, jak (jakým způsobem) jsou inovace veřejného sektoru systémově podporovány a zaváděny. Obecně lze říci, že k rozvoji inovací ve veřejném sektoru je nezbytná silná, konkrétně projevená politická (zpravidla ze strany premiéra dané země) a finanční podpora, jasně stanovená inovační strategie a fungující spolupráce v oblasti inovací, která je nastavena a rozvíjena centrálně. S ohledem na veřejnou správu, na rozdíl od soukromého sektoru, nejsou inovace legislativně upraveny a chybí v zákonné podobě jejich definice. Významnou roli v oblasti inovací veřejného sektoru hrají obecní a regionální samosprávy, které podporují rozvoj veřejného sektoru prostřednictvím místních inovačních laboratoří a center.
Klíčová slova: inovace, veřejný sektor, veřejná správa, Velká Británie, Finsko, Dánsko
NÁKUPNÉ SPRÁVANIE V RÁMCI VNÍMANIA ZNAČIEK Z HĽADISKA OSOBNOSTNÝCH CHARAKTERISTÍK ZÁKAZNÍKOV (Anna Tomková, Ivana Ondrijová)
Príspevok má za cieľ skúmať rozdiely a súvislosti v nakupovaní v rámci vnímania značiek z hľadiska osobnostných charakteristík zákazníkov. Analýzou sa má zistiť, ako veľmi respondentom záleží na značke alebo značkovom produkte. A na druhej strane aj, ako sa respondenti dokážu rozhodnúť pre kúpu produktu a aké majú nákupné správanie. V rámci jadra príspevku bolo potrebné realizovať dotazníkový prieskum zameraný na nákupné správanie a vnímanie značiek zákazníkmi a ich socio-demografickými charakteristikami.
Kľúčové slová: nákupné správanie, značka, zákazník
POHREBNÁ KÁZEŇ Z PRÍLEŽITOSTI POHREBU JURAJA (V.) RADVANSZKEHO Z RADVANE († 1761) (Ondrej Šály)
Predkladaná štúdia sa zaoberá pohrebnou kázňou od neznámeho luteránskeho duchovného, ktorá odznela v roku 1761 pri pohrebe Juraja (V.) Radvanszkeho, významného člena rodu Radvanszky z Radvane, podžupana Zvolenskej stolice a vnuka Juraja (IV.) Radvanszkeho popraveného v rámci tzv. prešovských jatiek v roku 1687. Kompletnému prepisu textu kázne, napísanému v biblickej češtine s predspisovnými slovenskými prvkami, predchádzajú dve podkapitoly načrtávajúce dejinný vývoj vnímania (pohrebných) kázní luteránskymi mysliteľmi a ich využitím históriou ako akademickou disciplínou. Cieľom týchto podkapitol je upriamiť pozornosť na dejinný kontext v snahe vyhnúť sa deskriptívnemu výkladu kázne, ktorý by nemal potenciál priblížiť udalosti z minulosti. K tomu chce prispieť aj záverečný analytický komentár venujúci sa niekoľkým aspektom pohrebného textu.
Kľúčové slová: kázeň, pohrebná kázeň, Radvanszky, historický prameň
ŠÍRENIE DEZINFORMÁCIÍ V KONTEXTE OSOBNOSTNÝCH A DEMOGRAFICKÝCH CHARAKTERISTÍK MANAŽÉROV (Tomáš Bačinský, Gabriela Hrabčáková)
Schopnosť rozoznávať dezinformácie a zabrániť ich šíreniu má pre spoločnosť v dnešnej dobe veľký význam. V rámci štúdie je navrhnutý spôsob kvantifikácie tejto schopnosti riadiacich pracovníkov spolu s identifikáciou významných prediktorov sociodemografického a osobnostného charakteru využitím série viacnásobných lineárnych regresných modelov a iných štatistických metód. Zistili sme, že miera schopnosti identifikovať dezinformácie a zabrániť ich šíreniu v organizácii stúpa s rastúcou mierou (skóre) temperamentu Cholerik. Pozitívny vplyv na ňu má tiež miera emocionálnej lability, stupeň riadenia a analytické myslenie. Schopnosť rozpoznať dezinformácie klesá s vekom a nezávisí od rodu riadiaceho pracovníka. Zistenia môžu byť nápomocné v oblasti manažmentu ľudských zdrojov.
Kľúčové slová: rozpoznávanie dezinformácií, temperament, viacnásobná lineárna regresia
NEPRISPÔSOBIVÝ CESTUJÚCI NA PALUBE LIETADLA (Kristína Staňová)
Publikovaný príspevok sa zaoberá bezpečnosťou leteckej dopravy so zameraním na charakteristiku a analýzu neprispôsobivého cestujúceho na palube lietadla. Zároveň článok poukazuje na štatistické prieskumy bezpečnostných situácii súvisiacich s nebezpečnými cestujúcimi, ktoré sa odohrali na palube lietadla, postupy pri zásahoch palubných sprievodcov a v neposlednom rade sa snaží zvýšiť povedomie o bezpečnosti znázornením a návrhom možných opatrení pre zabezpečenie bezpečnosti, kde zároveň zdôrazňuje potrebu prípadnej spolupráce medzi leteckým personálom a cestujúcimi pri riešení mimoriadnych situácií.
Kľúčové slová: letecká doprava, bezpečnosť, neprispôsobivý cestujúci, cestujúci, lietadlo, paluba lietadla
BEZPEČNOSTNÉ VEDY V PRAXI A PROPAGÁCIA TOHTO ODBORU (Zlatica Geročová, Zuzana Sochuľáková)
Úvodná časť článku upriamuje pozornosť na študijný odbor bezpečnostné vedy a dáva do pozornosti možnosti štúdia tohto odboru na Slovensku. Ďalšia časť je venovaná problematike propagácie vzdelávajúcej inštitúcie pôsobiacej v oblasti bezpečnosti na internete. Hlavným cieľom je navrhnúť také riešenie, ktoré by pomohlo dostať do povedomia širšej verejnosti možnosť študovať odbor bezpečnostné vedy na Slovensku. Na získanie cieľa bola použitá metóda pozorovania a experimentu, následne boli v závere navrhnuté možnosti propagácie spolu s časovým plánom realizácie za pomoci tabuľky podľa frameworku See Think Do Care.
Kľúčové slová: bezpečnostné vedy, bezpečnosť, propagácia
RECENZIE
Recenzia: Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období (Martin Hajduk)
ĎURČO, Michal. 2020. Cesty a diaľnice na Slovensku v medzivojnovom období. Bratislava : VEDA. 230 s. ISBN 978-80-224-1868-3.
Recenzia: Curriculum changes in the Visegrad Four: three decades after the fall of communism (Nikola Barčíková)
Janík, T., Porubský, Š., Chrappán, M., Kuszák, K. 2020. Curriculum changes in the Visegrad Four: three decades after the fall of communism. Germany : Waxmann. 161 s. ISBN 978-3-8309-9162-5.
