VEDECKÉ ŠTÚDIE
PARADIGMA LIMITOV V TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVE ŽIAKOV S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA V KOMBINÁCII S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM (Martina Magová, Barbora Kováčová)
Príspevok predstavuje teoretické východiská paradigmy limitov žiakov s poruchou autistického spektra v kombinácii s mentálnym postihnutím v kontexte telesnej a športovej výchovy. Pozornosť je venovaná špecifikám fungovania žiakov, ktoré môžu ovplyvňovať ich participáciu na pohybových a športových aktivitách, osvojovanie pohybových zručností a priebeh edukácie. Cieľom príspevku je teoreticky vymedziť a systematizovať jednotlivé oblasti limitov a poukázať na ich vzájomnú prepojenosť a kontextovú podmienenosť. Identifikované limity sú kategorizované do jednotlivých oblastí, ktoré zahŕňajú motorické a pohybové, kognitívne, komunikačné, senzorické, behaviorálne, sociálne a emocionálne aspekty, ako aj oblasť pozornosti, samostatnosti a potreby podpory. Vymedzenie jednotlivých oblastí vytvára teoretický rámec pre lepšie porozumenie špecifikám žiakov a predstavuje východisko pre individualizáciu, diferenciáciu a adaptáciu telesnej a športovej výchovy s cieľom podporovať ich aktívnu a zmysluplnú participáciu.
Kľúčové slová: porucha autistického spektra, mentálne postihnutie, telesná a športová výchova, pohybové a motorické limity, participácia, individualizácia, adaptácia edukácie
IMPLEMENTÁCIA A ANALÝZA VYUČOVACÍCH METÓD A FORIEM V PREDMETE TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA U ŽIAKOV S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA (Martina Magová, Miriam Kavecká)
Predkladaný príspevok sa zaoberá implementáciou a analýzou vhodných metód a foriem v predmete telesná a športová výchova u žiakov s poruchou autistického spektra v špeciálnych základných školách. Príspevok sa zacieľuje na oblasti, ktoré je potrebné rozvíjať u žiakov s poruchou autistického spektra v rámci podpory ich fyzického a psychického vývinu. Primárne sa zameriavame na špecifiká predmetu telesná a športová výchova u žiakov s autizmom v kombinácii s mentálnym postihnutím v kontexte ich motorických a senzorických dysfunkcií.
Kľúčové slová: telesná a športová výchova, porucha autistického spektra, motorické zručnosti, senzorické dysfunkcie
ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÝ PROGRAM PRE ŽIAKA S VÝVINOVOU PORUCHOU MOTORICKÝCH FUNKCIÍ (Marcela Čarnická)
Príspevok poukazuje na význam cielenej špeciálnopedagogickej podpory zameranej na rozvoj oslabených oblastí žiaka s dyspraxiou. Celkovo dyspraxia ovplyvňuje motorický vývin dieťaťa a prejavuje sa oslabením hrubej aj jemnej motoriky, čo sa odráža v ťažkostiach pri každodenných sebaobslužných činnostiach, lokomócii aj grafických prejavoch. Žiak s dyspraxiou má problém zvládať školské úlohy, udržiavať priateľstvá, vyskytujú sa ťažkosti aj v oblasti zrakového a sluchového vnímania. Preto je nevyhnutné rozpracovať špeciálnopedagogickú podporu v rovine preventívnych a intervenčných opatrení.
Kľúčové slová: špeciálnopedagogický program, žiak s dyslexiou, intervencia
LEZENIE V ĽAHU VPRED PO VIZUALIZOVANEJ TRASE AKO KOMPLEXNÁ POHYBOVÁ ÚLOHA ŽIAKOV S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA A MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM (Barbora Kováčová, Martina Magová)
Príspevok sa zaoberá lezením v ľahu vpred po vizualizovanej trase ako komplexnou pohybovou úlohou žiakov s poruchou autistického spektra a mentálnym postihnutím. Cieľom prieskumnej sondy bolo zhodnotiť úroveň zvládnutia tejto pohybovej aktivity a identifikovať vzájomné súvislosti medzi jednotlivými oblasťami výkonu. Výskumnú vzorku tvorilo 10 žiakov s poruchou autistického spektra vo veku 10 až 13 rokov, z ktorých traja mali ľahký a siedmi stredný stupeň mentálneho postihnutia. Úroveň zvládnutia aktivity bola posudzovaná na päťbodovej škále v oblastiach zapojenia, porozumenia a reakcie na pokyny, motorických prejavov, samostatnosti, pozornosti a regulácie, senzorických reakcií a sociálno-emocionálnych prejavov. Na posúdenie vzájomných vzťahov medzi sledovanými oblasťami bol vzhľadom na ordinálny charakter údajov a malý rozsah vzorky použitý Spearmanov korelačný koeficient. Výsledky poukázali na výrazné pozitívne korelácie medzi sledovanými oblasťami, pričom najsilnejší vzťah bol zaznamenaný medzi zapojením do aktivity, porozumením a reakciou na pokyny (ρ = 0,980; p < 0,001). Zistenia naznačujú, že pohybový výkon žiakov s PAS a mentálnym postihnutím nemožno vnímať izolovane, ale ako výsledok súhry motorických, kognitívnych, senzorických, regulačných a sociálno-emocionálnych aspektov výkonu.
Kľúčové slová: porucha autistického spektra, mentálne postihnutie, lezenie, pohybová úloha, pohybový výkon, pohybová kompetencia, senzorické spracovanie, samostatnosť
NÁVRH STRATÉGIE ZISŤOVANIA PRIPRAVENOSTI ZÁKLADNÝCH ŠKÔL NA ZAČLEŇOVANIE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI (Miroslav Blaško)
Cieľom príspevku je predstaviť projekt, ktorého ambíciou je analyzovať súčasný stav podmienok poskytovaných žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú na základe splnenia stanovených podmienok začlenení a evidovaní v základných školách bežného typu v Slovenskej republike. Text príspevku predstavuje navrhovanú metodiku realizácie projektu zameraného na posúdenie podmienok úspešného začleňovania týchto žiakov a na formulovanie konkrétnych odporúčaní pre vytváranie podmienok podporujúcich ich úspešné začleňovanie do základného vzdelávania.
Kľúčové slová: začleňovanie žiakov, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, inkluzívne vzdelávanie, základná škola, žiak so zdravotným znevýhodnením, podmienky vzdelávania, školská inklúzia, inkluzívne prostredie
POTENCIÁL VOĽNOČASOVEJ EDUKÁCIE V PODPORE INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA: PREHĽAD VÝSKUMNÝCH ZISTENÍ VO VZŤAHU K DEŤOM SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI (Erika Novotná)
Príspevok sa zameriava na potenciál voľnočasovej edukácie v podpore inkluzívneho vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Cieľom príspevku je syntetizovať poznatky vybraných empirických výskumov o prínosoch voľnočasovej edukácie pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vo vzťahu k ich participácii. Zámerom je tiež identifikovať faktory, ktoré podporujú alebo obmedzujú inkluzívny potenciál voľnočasových aktivít. Príspevok má charakter prehľadovej štúdie, ktorá je založená na cielenom vyhľadávaní a tematickej syntéze relevantných výskumných zistení. Analyzovaných bolo deväť vybraných štúdií zameraných na rôzne formy voľnočasovej, rekreačnej, športovej a umeleckej participácie detí so zdravotným postihnutím, neurovývinovými poruchami a ďalšími špecifickými potrebami. Výsledky poukazujú na prínos voľnočasovej edukácie v oblasti sociálnej inklúzie, osobnostného rozvoja, zmysluplnej participácie, psychickej pohody a kvality života. Zároveň identifikujú význam možnosti voľby, rešpektovania individuálnych záujmov, podpory rovesníckych interakcií, prístupnosti prostredia a pripravenosti personálu. Za kľúčové zistenie možno považovať rozdiel medzi samotnou účasťou dieťaťa a jeho zmysluplnou participáciou. Voľnočasová edukácia tak predstavuje významný potenciál podpory inklúzie, ktorý je determinovaný mnohými faktormi.
Kľúčové slová: voľnočasová edukácia, inkluzívne vzdelávanie, špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, participácia, sociálna inklúzia, školský klub detí
STRATÉGIE RODIČOV PRI SPROSTREDKOVANÍ DIGITÁLNYCH ZARIADENÍ DEŤOM MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU (Annamária Šimšíková, Tebaldo Vinciguerra)
Empirická štúdia sa venuje problematike digitálnych zariadenií v rodinách v Slovenskej republike. Cieľom je zistiť úlohu digitálnych zariadení v rodinách s deťmi mladšieho školského veku v Slovenskej republike, špecificky sme sa zamerali na stratégie rodičov pri sprostredkovaní digitálnych zariadení potomkom. Empirický výskum kvalitatívneho charakteru s využitím metódy zberu významov pomocou pološtruktúrovaného interview, prebiehal od októbra 2025 do marca 2026. Výskumu sa zúčastnilo 415 rodičov vo veku 20-60 rokov, (M=39 rokov) spĺňajúcich kritérium – rodič dieťaťa mladšieho školského veku pochádzajúci z regiónov v Slovenskej republike. Spracovanie významov sme realizovali cez program Atlas.ti. Stratégie sprostredkovania digitálnych zariadení deťom ich rodičmi sa líšia úrovňou prevzatia zodpovednosti zo strany potomka. Stratégie sú modelované postojom k digitálnemu zariadeniu a digitálnou gramotnosťou rodiča.
Kľúčové slová: deti mladšieho školského veku, digitálne zariadenia (IT), rodičovské stratégie, osobná zodpovednosť, rodičovská regulácia používania digitálnych zariadení
PODPORA ŽIAKOM S PORUCHAMI SPRÁVANIA V ŠKOLE (Vlasta Belková)
Poruchy správania u žiakov základných škôl a možnosti ich nápravy, prístupy k žiakom v školskom prostredí sú predmetom nášho príspevku. V príspevku sa venujeme aj inovatívnym metódam, ktoré používajú školskí špeciálni pedagógovia pri práci so žiakmi s poruchami správania.
Kľúčové slová: poruchy správania, školský špeciálny pedagóg, podporný tím, špeciálnopedagogická podpora, korekcia porúch správania
INHIBIČNÉ STRATÉGIE V KONTEXTE SKRYTO AGRESÍVNEHO SPRÁVANIA (Barbora Kováčová)
Skryto agresívne správanie predstavuje špecifický problém školského prostredia, keďže jeho prejavy často zostávajú menej viditeľné a môžu prebiehať v rovine sociálneho vylučovania, odmietania, ignorovania či manipulácie so vzťahmi v skupine. Príspevok sa zameriava na možnosti využitia inhibičných stratégií pri prevencii a riešení skryto agresívneho správania. Pozornosť venuje modulovému učeniu, preventívnym programom, soft prístupu a posilňovaniu kompetencií pedagógov a detí. Zdôrazňuje význam sociálneho učenia, skúsenosti s prijatím, spoluprácou, pomocou a rešpektovaním odlišnosti. Súčasťou príspevku je aj pohľad na celoživotné vzdelávanie pedagógov a význam systematickej práce so sociálnymi vzťahmi v skupine. Inhibičné stratégie sú vnímané nielen ako prostriedok zastavenia nežiaduceho správania, ale najmä ako spôsob vytvárania podmienok, v ktorých sa dieťa učí nachádzať prijateľné alternatívy sociálneho správania.
Kľúčové slová: skryto agresívne správanie, inhibičné stratégie, prevencia, preventívne programy, sociálne vzťahy, sociálne učenie, pedagogické kompetencie, školské prostredie
LITERÁRNY PRÍBEH AKO PROSTRIEDOK PODPORY ROZVOJA PROSOCIÁLNEHO SPRÁVANIA DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU (Zuzana Brčiaková)
Príspevok sa zaoberá významom literárneho príbehu ako prostriedku podpory prosociálneho správania detí predškolského veku. Zameriava sa na možnosti využitia literárneho príbehu pri podpore rozvoja empatie, sociálnych zručností, emocionálnej regulácie a ďalších oblastí súvisiacich s prosociálnym správaním detí predškolského veku. Cieľom príspevku je analyzovať možnosti využitia literárneho príbehu pri podpore rozvoja prosociálneho správania a možnosti jeho pedagogického využitia v prostredí materskej školy. Príspevok má charakter teoreticko-analytickej štúdie a vychádza z analýzy a syntézy odbornej literatúry zameranej na význam literárneho príbehu, sociálny a emocionálny vývin dieťaťa a pedagogické využitie literárnych textov v prostredí materskej školy. Zistenia poukazujú na význam literárnych postáv ako modelov správania a na dôležitú úlohu pedagogického vedenia pri využívaní literárneho príbehu ako prostriedku podpory prosociálneho správania dieťaťa. Príspevok je určený vedeckej komunite v oblasti predprimárnej pedagogiky a výskumu sociálneho a emocionálneho rozvoja dieťaťa predškolského veku.
Kľúčové slová: literárny príbeh, dieťa predškolského veku, prosociálne správanie, predprimáre vzdelávanie
HRA AKO PROSTRIEDOK ROZVOJA KOMUNIKAČNÝCH KOMPETENCIÍ DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU (Zuzana Brčiaková, Marcela Čarnická)
Príspevok sa zaoberá významom hry ako prostriedku rozvoja komunikačných kompetencií detí predškolského veku. Zameriava sa na možnosti využitia hry pri podpore jazykového rozvoja, komunikačných schopností, sociálnych vzťahov a ďalších oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa, ktoré sú prostredníctvom herných činností prirodzene rozvíjané. Cieľom príspevku je analyzovať význam hry v procese rozvoja komunikačných kompetencií detí predškolského veku a poukázať na jej možnosti využitia v pedagogickej praxi materskej školy. Príspevok má charakter teoreticko-analytickej štúdie a vychádza z analýzy a syntézy odbornej literatúry zameranej na problematiku hry, komunikačného vývinu dieťaťa predškolského veku a oblastí rozvoja osobnosti prostredníctvom herných činností. Zistenia poukazujú na skutočnosť, že hra predstavuje významný prostriedok komplexného rozvoja dieťaťa, pričom vytvára prirodzené situácie na používanie jazyka, rozvoj slovnej zásoby, sociálnu interakciu a vyjadrovanie vlastných myšlienok, potrieb a emócií. Významnú úlohu zohráva najmä pedagogické prostredie materskej školy, ktoré umožňuje cielene podporovať komunikačný rozvoj detí prostredníctvom rôznorodých herných aktivít. Príspevok je určený odbornej verejnosti v oblasti predprimárneho vzdelávania.
Kľúčové slová: hra, dieťa predškolského veku, komunikačné kompetencie, predprimárne vzdelávanie
NÁCVIK ČÍTANIA U ŽIAKOV S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA V KOMBINÁCII S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM: ANALÝZA VYBRANÝCH POSTUPOV A VÝSLEDKOV (Monika Škodáčková, Martina Magová)
Príspevok sa zameriava na problematiku nácviku čítania u žiakov s poruchou autistického spektra v kombinácii s mentálnym postihnutím, s dôrazom na vybrané postupy, formy a metódy využívané v procese rozvoja čitateľských zručností a na výsledky ich uplatňovania. Cieľom príspevku je analyzovať špecifiká nácviku čítania u tejto skupiny žiakov a identifikovať postupy, ktoré sa v odbornej a výskumnej praxi uplatňujú pri rozvoji ich čitateľských zručností. Súčasťou príspevku je analýza dostupných výskumných štúdií zameraných na rozvoj počiatočných a funkčných čitateľských zručností u žiakov s poruchou autistického spektra v kombinácii s mentálnym postihnutím. Empirická časť príspevku je založená na kvalitatívne orientovanom výskume, ktorého cieľom bolo identifikovať a analyzovať osobitosti ovplyvňujúce proces nácviku funkčného čítania u žiakov s poruchou autistického spektra v kombinácii s mentálnym postihnutím.
Kľúčové slová: porucha autistického spektra, mentálne postihnutie, nácvik čítania, metódy, formy
VČASNÁ IDENTIFIKÁCIA ŠPECIFICKÝCH PORÚCH UČENIA AKO ZÁKLAD EFEKTÍVNEJ ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKEJ INTERVENCIE (Viera Rassu Nagy)
Včasná identifikácia špecifických porúch učenia predstavuje kľúčový predpoklad efektívnej intervencie a prevencie sekundárnych ťažkostí vo vývine dieťaťa. Funkčná diagnostika umožňuje komplexné posúdenie kognitívnych, jazykových, grafomotorických a matematických funkcií dieťaťa v kontexte jeho každodenného fungovania. Článok analyzuje teoretické východiská včasnej identifikácie, opisuje hlavné kategórie špecifických porúch učenia, zdôrazňuje význam multidisciplinárneho hodnotenia a poukazuje na špecifiká funkčnej diagnostiky v špeciálnopedagogickej praxi. Výskumy potvrdzujú, že včasná diagnostika významne znižuje riziko prehlbovania porúch učenia a podporuje optimálny vývin dieťaťa.
Kľúčové slová: včasná identifikácia, špecifické poruchy učenia, funkčná diagnostika, špeciálnopedagogická intervencia, vývin dieťaťa
VÝTVARNÁ TVORBA AKO PRIESTOR INKLÚZIE: EXPRESIA, PARTICIPÁCIA A PODPORA INDIVIDUÁLNEHO POTENCIÁLU ČLOVEKA (Daniela Valachová)
Príspevok sa zaoberá výtvarnou tvorbou ako špecifickým priestorom inkluzívnej edukácie, sebavyjadrenia a sociálnej a kultúrnej participácie. Cieľom štúdie je na základe syntézy teoretických východísk, výsledkov čiastkových výskumov autorky a aktuálnej zahraničnej odbornej literatúry identifikovať princípy, prostredníctvom ktorých môže výtvarná tvorba podporovať inkluzívne procesy vo formálnom a neformálnom vzdelávaní. Pozornosť sa sústreďuje na kresbu, experimentálnu výtvarnú tvorbu, telesnosť a akčné umenie, ako aj na galerijnú a múzejnú edukáciu. Osobitne sa analyzuje význam plurality výtvarných médií, autonómie, multimodality, procesuality, participácie a nenormatívnej reflexie. Syntéza poukazuje na potrebu presunu od deficitného modelu k chápaniu odlišnosti ako prirodzenej charakteristiky heterogénnej edukačnej skupiny. Na základe analýzy je formulovaný sedemprvkový model inkluzívnej výtvarnej tvorby zahŕňajúci dostupnosť, pluralitu, autonómiu, procesualitu, multimodalitu, participáciu a reflexiu. Štúdia zároveň rozlišuje medzi pedagogickým využívaním expresívneho a psychohygienického potenciálu výtvarnej tvorby a klinicky alebo terapeuticky orientovanou arteterapiou. Výsledky naznačujú, že inkluzívnosť výtvarnej edukácie nespočíva v osobitných aktivitách vytvorených pre jednotlivcov so znevýhodnením, ale v transformácii samotného edukačného prostredia tak, aby umožňovalo rovnocenné a diferencované formy tvorivej participácie.
Kľúčové slová: výtvarná tvorba, výtvarná edukácia, inklúzia, participácia, sebavyjadrenie, multimodalita, galerijná pedagogika
ZLOM, SPOMIENKA A BILANCIA ŽIVOTA V AKČNEJ TVORBE SENIOROV (Soňa Kariková, Barbora Kováčová, Martina Magová)
Príspevok sa zaoberá využitím akčnej tvorby v práci so seniormi, pričom pozornosť sústreďuje na spomienku, životnú bilanciu a zlomové momenty v životnom príbehu človeka. Vychádza zo skúseností získaných pri opakovanej realizácii akčných aktivít so skupinou 38 seniorov vo veku 60–79 rokov so zdravotným znevýhodnením. Tvorivé situácie prebiehali v učebni aj vo vonkajšom prostredí a využívali obraz, prírodný materiál, predmet, slovo, tvorivé písanie, pohyb a jednoduché performatívne situácie. Pozornosť je venovaná najmä situáciám, v ktorých sa počas tvorby spontánne objavili osobné spomienky, významné životné udalosti alebo skúsenosť zmeny. Príspevok poukazuje na možnosti akčnej tvorby ako priestoru pre vyjadrenie životnej skúsenosti, jej zdieľanie a osobnú reflexiu.
Kľúčové slová: senior, akčná tvorba, spomienka, životný príbeh, zlom, tvorivosť
