VEDECKÉ ŠTÚDIE
INKLÚZIA ŠTUDENTOV Z UKRAJINY VO VYSOKOŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ – KOMPARATÍVNA ANALÝZA PRÍSTUPOV SLOVENSKA, POĽSKA A RUMUNSKA PO ROKU 2022 (Miroslava Knapková)
Vojna na Ukrajine spustila najrýchlejšiu utečeneckú vlnu v Európe od druhej svetovej vojny, čo postavilo vysokoškolské systémy pred bezprecedentnú výzvu integrácie tisícov študentov s utečeneckou skúsenosťou. Tento článok skúma, akým spôsobom Slovenská republika, Poľsko a Rumunsko reagovali po roku 2022 na potrebu inklúzie študentov z Ukrajiny vo vysokoškolskom vzdelávaní. Prostredníctvom komparatívnej analýzy legislatívnych a politických opatrení hodnotí, do akej miery tieto krajiny implementovali štyri kľúčové piliere inklúzie, a to rýchle uznávanie kvalifikácií, jazykovú a akademickú podporu, stabilné financovanie štúdia a právny status. Výsledky ukazujú výrazné rozdiely v pripravenosti jednotlivých krajín na inklúziu ukrajinských študentov. Poľsko zaviedlo najucelenejší model, ktorý prepája legislatívne zmeny s komplexnými podpornými programami (štipendiá, jazyková integrácia, mentoring). Rumunsko vyniká flexibilným uznávaním kvalifikácií a právnym ukotvením statusu študentov, avšak spolu so Slovenskom sa opiera prevažne o dočasné ad hoc opatrenia, najmä v oblasti financovania a jazykovej prípravy. Na základe analýzy je zrejmé, že vo všetkých skúmaných krajinách bol prístup k štúdiu pre ukrajinských študentov rýchlo otvorený, avšak zabezpečenie plnohodnotnej inklúzie a podpora dokončenia štúdia ostávajú neúplné.
Kľúčové slová: inklúzia, ukrajinskí študenti, vysoké školy, Slovenská republika, Poľsko, Rumunsko
REAKCIA POĽSKEJ SPOLOČNOSTI A AKADEMICKEJ OBCE NA UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV POČAS VOJNY – ROZSAH PODPORY, MECHANIZMY INKLÚZIE A INTEGRAČNÉ VÝZVY (Marlena Piekut)
Tento článok analyzuje rozsah a formy podpory poskytovanej ukrajinským študentom v Poľsku v rokoch 2022 – 2025 v kontexte širšej spoločenskej a inštitucionálnej reakcie na utečeneckú krízu. Na základe mikroúdajov z prieskumu rozpočtov domácností a inštitucionálnych údajov z Varšavskej technickej univerzity (WUT) výskum využíva kvantitatívne a komparatívne metódy na analýzu zapojenia domácností a mechanizmov akademickej inklúzie. Výsledky ukazujú, že významná časť poľských domácností poskytla pomoc v prvom roku krízy, avšak v nasledujúcom roku podiel podporujúcich domácností klesol, čo odráža posun od spontánnej humanitárnej reakcie k selektívnejším a dlhodobejším formám podpory. Univerzity medzitým rozvíjali systémové opatrenia vrátane odpustenia školného, štipendií, jazykových kurzov, psychologickej podpory a medzinárodnej spolupráce. Prípadová štúdia WUT potvrdzuje, že inštitucionálne reakcie sa postupne transformovali z krízovej pomoci na štruktúrované integračné politiky podporené iniciatívami zdola aj medzinárodnými aktivitami. Zistenia poukazujú na osobitý poľský model prepájania sociálnej solidarity s akademickou inklúziou, zároveň však odhaľujú výzvy týkajúce sa udržateľnosti, obmedzených zdrojov, únavy darcov a dlhodobej integrácie. Analýza prispieva k odbornej literatúre o migrácii, vysokoškolskom vzdelávaní a európskej integrácii tým, že dokumentuje, ako humanitárna kríza transformovala akademickú prax a podnietila nové formy nadnárodnej spolupráce.
Kľúčové slová: ukrajinskí študenti, Poľsko, utečenecká kríza, akademická inklúzia, vysokoškolské vzdelávanie, sociálna solidarita, integračné mechanizmy
OPATRENIA V SÚVISLOSTI SO SITUÁCIOU NA UKRAJINE S DÔRAZOM NA PRÁVNU ÚPRAVU V OBLASTI MIESTNYCH DANÍ A MIESTNYCH POPLATKOV (Tatiana Jamrichová)
Článok sa zaoberá legislatívnymi opatreniami prijatými Slovenskou republikou v roku 2022 v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine a jeho následky, najmä hromadný prílev utečencov na územie Slovenska. Pozornosť je venovaná najmä novele zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorá bola súčasťou širšieho legislatívneho balíka prijatého v skrátenom legislatívnom konaní. Tento balík reagoval na vyhlásenie mimoriadnej situácie v Slovenskej republike, ktoré bolo vyvolané naliehavou potrebou riešiť sociálne, ekonomické a finančné dôsledky masívneho prílevu cudzincov spôsobeného vojnou na Ukrajine. Autorka rozoberá dôvody prijatia tejto právnej úpravy, analyzuje a hodnotí jej konkrétne ustanovenia. V práci sú využité metódy deskriptívnej analýzy, právnej analýzy, syntézy a dedukcie.
Kľúčové slová: ozbrojený konflikt na Ukrajine, legislatívne opatrenia, miestne dane, mimoriadna situácia
INKLÚZIA UTEČENCOV Z UKRAJINY V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY: PRÁVNE A SOCIOLOGICKÉ ASPEKTY (Martin Píry, Ľubica Saktorová)
Predkladaný článok sa zaoberá inklúziou utečencov z Ukrajiny v podmienkach Slovenskej republiky po vypuknutí vojenskej agresie Ruskej federácie v roku 2022. Využíva naratívny prístup a kazuistiky, ktoré dokumentujú skúsenosti z prvých mesiacov krízy. Analýza je sústredená na tri fázy reakcie prijímajúcej krajiny: okamžitú humanitárnu pomoc, krátkodobý pobyt a dlhodobú inklúziu. Sociologická časť poukazuje na vplyv stereotypov, verejnej mienky a hybridných hrozieb na proces prijatia utečencov. Právna časť identifikuje problémy spojené s rigidným výkladom legislatívy, najmä v oblasti vzdelávania a právneho postavenia mladistvých, a zdôrazňuje pozitívne príklady pružného prístupu univerzít a dobrovoľníkov. Osobitná pozornosť sa venuje komunitnému modelu „utečenci pre utečencov“, ktorý mení rolu utečenca z pasívneho prijímateľa pomoci na aktívneho účastníka a posilňuje jeho dôstojnosť. Záver článku formuluje odporúčania do budúcnosti: diferenciáciu dôvodov migrácie, systematickú prácu s verejnou mienkou a rovnováhu medzi empatiou a kvalitou vzdelávania. Zistenia potvrdzujú potrebu kombinácie legislatívnych zmien, efektívnej komunikácie a komunitných riešení pre úspešnú inklúziu.
Kľúčové slová: inklúzia utečencov, Slovenská republika, humanitárna reakcia, právne a sociologické dimenzie
PRÁVO NA VZDELANIE A INTEGRÁCIA UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV (Mária Kevická)
Príspevok sa zaoberá právnou úpravou a praktickou implementáciou práva na vzdelanie ukrajinských žiakov a študentov v Slovenskej republike v kontexte vojny na Ukrajine. Autorka analyzuje medzinárodné, európske a vnútroštátne právne rámce garantujúce právo na vzdelanie, pričom osobitný dôraz kladie na smernicu Rady 2001/55/ES o dočasnej ochrane a jej transpozíciu do slovenského školského zákona. Článok podrobne rozoberá zásadnú legislatívnu zmenu účinnú od 1. septembra 2025, ktorou sa zavádza povinnosť zákonných zástupcov zapísať deti s dočasným útočiskom do slovenských škôl. Autorka kriticky hodnotí pojmové rozlíšenie medzi integráciou a inklúziou, pričom poukazuje na postupný posun slovenského vzdelávacieho systému od integratívneho k inkluzívnemu prístupu. Článok mapuje dostupné mechanizmy právnej ochrany (ústavná sťažnosť, antidiskriminačný zákon, správne súdnictvo) a analyzuje relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. V závere autorka formuluje konkrétne odporúčania de lege ferenda, vrátane systematického financovania jazykovej podpory, inštitucionalizácie metodiky slovenčiny ako druhého jazyka, zavedenia povinného monitoringu a prijatia dlhodobej národnej stratégie integrácie cudzincov vo vzdelávaní.
Kľúčové slová: právo na vzdelanie, ukrajinské deti, dočasná ochrana, inkluzívne vzdelávanie, smernica 2001/55/ES, školský zákon, integrácia cudzincov, slovenčina ako druhý jazyk, antidiskriminačný zákon, Európsky súd pre ľudské práva
VYBRANÉ LEGISLATÍVNE ZMENY NA ÚSEKU DANÍ A POPLATKOV SPOJENÉ SO STATUSOM ODÍDENCA Z UKRAJINY (Michal Úradník)
Udalosti na Ukrajine, spojené s februárom 2022, viedli k mnohým zmenám, vrátane novelizácie právnych predpisov Slovenskej republiky. Predkladaný vedecký príspevok sa svojím obsahom zameriava na vybrané legislatívne zmeny na úseku daní a poplatkov, spojené práve so statusom odídenca z Ukrajiny. Základom pre skúmanie sa stali metóda historickoprávnej analýzy, a to v spojení s metódou komparácie, dedukcie a abstrahovania záveru, s priebežným prezentovaním vlastných úvah. Tomu zodpovedajú aj príklady z aplikácie právnej úpravy. Príspevok je koncipovaný chronologicky. Primárne sa zameriava na objasnenie pojmu odídenec podľa príslušnej právnej úpravy. Následne pristupuje k vymedzeniu niektorých aspektov zmien právnej úpravy, pričom upozorňuje aj na eventuálne otázky aplikačnej praxe. Pozornosť je osobitne koncentrovaná na súvisiace otázky z oblasti miestnych daní a miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Dôraz na vybrané aspekty súvisí aj s daňou z príjmov. Realizované legislatívne zmeny deklarujú snahu zákonodarcu pomerne rýchlo reagovať na vzniknuté situácie, a to s cieľom vytvorenia právneho základu pre pomoc osobám so statusom odídenca. Tým je totiž nielen osoba s ukrajinským štátnym občianstvom, ale v zásade každý cudzinec, ktorému je poskytované dočasné útočisko. Príspevok sa tak vo všeobecnosti týka všetkých odídencov, bez ohľadu na krajinu svojho pôvodu.
Kľúčové slová: Ukrajina, odídenec, daň, poplatok, legislatívne zmeny
VPLYV UKRAJINSKÝCH UTEČENCOV NA TRH PRÁCE V KRAJINÁCH V4: KOMPARATÍVNA ANALÝZA (Vanesa Kováčiková)
Vypuknutie vojny na Ukrajine vo februári roku 2022 vyvolalo viacero významných dôsledkov v rámci celého sveta. Ak sa však zameriame na imigráciu, v tomto prípade vo forme utečenectva, krajiny regiónu V4 sú z geografického hľadiska a iných podobností pre Ukrajincov častokrát prvou voľbou. Príchod ukrajinských utečencov znamená pre každú z týchto krajín množstvo výziev. V predloženom príspevku sa zameriame najmä na rôzne aspekty trhu práce. Ukrajinci odchádzajúci zo svojej krajiny z dôvodu vojnového konfliktu sa zapájajú na trhu práce hosťujúcich krajín V4, pričom túto skupinu tvoria aj študenti kombinujúci svoje študijné a pracovné povinnosti. Cieľom príspevku je analyzovať a porovnať vybrané štúdie týkajúce sa ukrajinských utečencov na trhu práce po roku 2022 v jednotlivých krajinách vyšehradskej štvorky. Komparatívna analýza sa zameriava na počet prijatých osôb na dočasnú ochranu na daných územiach, zamestnanosť ukrajinských utečencov, ich uplatnenie na trhu práce a zároveň bariéry ich integrácie v súvislosti so zamestnaním. Zistenia naznačujú, že Poľsko prijalo spomedzi všetkých krajín vyšehradskej štvorky najviac utečencov. Z hľadiska uplatnenia sa je však zrejmé, že na všetkých územiach štátov V4 je prítomná existencia nadmerného vzdelania utečencov v kontexte s ich aktuálnym zamestnaním. Analýza taktiež poukazuje na jazykovú neznalosť ako na kľúčovú bariéru integrácie Ukrajincov na trh práce naprieč všetkými analyzovanými krajinami.
Kľúčové slová: trh práce, ukrajinskí utečenci, Vyšehradská štvorka (V4), bariéry trhu práce
UKRAJINSKÍ ŠTUDENTI NA EKONOMICKEJ FAKULTE UNIVERZITY MATEJA BELA OČAMI PEDAGÓGOV (Miriam Martinkovičová, Jarmila Androvičová)
Príspevok ponúka pohľad na štúdium a život ukrajinských študentov na Ekonomickej fakulte Mateja Bela prostredníctvom pohľadu ich učiteľov. Predstavuje výsledky dotazníkového prieskumu a osobných polo štruktúrovaných rozhovorov s oslovenými pedagógmi, ktoré sa týkajú nielen vnímania a hodnotenia ich štúdia, ale aj širšieho kontextu aktivít ukrajinských študentov na Univerzite Mateja Bela a v spoločnosti. Cieľom článku je identifikovať a posúdiť náročný proces adaptácie týchto študentov v akademickom prostredí, poukázať na jeho ťažkosti, ale aj pozitívne výsledky. Na základe názorov, komentárov a osobných skúseností pedagógov článok opisuje študentský život ukrajinských študentov a súčasne navrhuje konkrétne aktivity a procesy na ďalšiu úspešnú inklúziu ukrajinských študentov do univerzitného a spoločenského života.
Kľúčové slová: ukrajinskí študenti, inklúzia vo vysokoškolskom vzdelávaní, skúsenosti pedagógov, Ekonomická fakulta, Univerzita Mateja Bela
ADAPTÁCIA UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV V SLOVENSKOM VYSOKOŠKOLSKOM PROSTREDÍ: PRÍPAD EKONOMICKEJ FAKULTY UNIVERZITY MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI (Mário Moraučík, Timotej Šagúl)
V príspevku s názvom „Adaptácia ukrajinských študentov v slovenskom vysokoškolskom prostredí: prípad Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici“ sa autori zaoberajú analýzou odpovedí získaných prostredníctvom dotazníkového prieskumu medzi ukrajinskými študentmi Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici študujúcimi v druhom až piatom ročníku v slovenskom jazyku. Predmetom skúmania je adaptačný proces s dôrazom na jazykové, kultúrne, ale aj politické výzvy, s ktorými sa ukrajinskí študenti dennodenne stretávajú v každodennom živote, ale aj v akademickom prostredí. Zistenia sú analyzované a porovnávané s realizovanými štúdiami na Slovensku ale aj v zahraničí, a následne, na základe dotazníkového prieskumu aj iných odborných štúdií, sú vytvorené odporúčania, ktoré môžu prispieť k úspešnej adaptácii ukrajinských študentov. Upozornenie na problémy, ktoré vnímajú ukrajinskí študenti na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela a následné vytvorenie vhodných odporúčaní, ktoré môžu skvalitniť život ukrajinských študentov nielen na tejto fakulte a zároveň pomôcť integrácií týchto študentov je hlavným cieľom tohto príspevku. Získané poznatky majú prispieť nielen k lepšiemu porozumeniu integračných mechanizmov na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela, ale môžu byť prínosné aj pre ďalšie vysoké školy a inštitúcie, ktoré sa snažia podporiť ukrajinských študentov pri zvládaní náročných životných zmien.
Kľúčové slová: adaptácia ukrajinských študentov, jazykové bariéry, kultúrne výzvy, sociálne vzťahy a inklúzia
JAZYKOVÉ MOTIVÁCIE UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV ŠTUDUJÚCICH NA UNIVERZITE MATEJA BELA: KVALITATÍVNA ANALÝZA DÔVODOV VÝBERU SLOVENSKÉHO ŠTUDIJNÉHO PROGRAMU (Tereza Dominiková)
Článok sa zameriava na zistenie jazykových dôvodov, pre ktoré si ukrajinskí študenti volia štúdium v slovenčine na Univerzite Mateja Bela. Jazyková blízkosť bola vnímaná ako výhoda, no rozhodovanie ovplyvnili najmä rodinné väzby, ponuka odboru a budúce uplatnenie. Niektorí by uprednostnili angličtinu, ak by boli dostupné kvalitné programy. Výsledky zdôrazňujú potrebu jazykovej prípravy a význam jazyka pre integráciu.
Kľúčové slová: ukrajinskí študenti, jazyková motivácia, voľba študijného jazyka, akademická inklúzia
PREVENCIA SOCIÁLNEJ IZOLÁCIE UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV V AKADEMICKOM PROSTREDÍ (Tereza Kuchárová)
Cieľom príspevku je analyzovať problematiku sociálnej izolácie ukrajinských študentov na európskych vysokých školách a predstaviť možnosti jej prevencie z pohľadu sociálnej práce. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa počet ukrajinských študentov študujúcich v zahraničí výrazne zvýšil. Títo študenti čelia rôznym výzvam, medzi ktoré patria jazyková bariéra, kultúrne odlišnosti, obmedzený prístup k informáciám, ako aj psychické a existenčné ťažkosti spojené s migráciou. Sociálna izolácia patrí medzi hlavné rizikové faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú akademický výkon, proces integrácie do univerzitného prostredia a celkovú kvalitu života zahraničných študentov. Príspevok sa zameriava na preventívne prístupy sociálnej práce, ktoré podporujú budovanie sociálnych väzieb, posilňovanie pocitu spolupatričnosti a aktívne zapájanie študentov do akademickej i širšej komunity. Medzi efektívne preventívne stratégie patrí vytváranie podporných skupín, programov a mentoringu, organizovanie komunitných a kultúrnych podujatí či podpora dobrovoľníckych aktivít. Neoddeliteľnou súčasťou efektívnej prevencie je aj multidisciplinárna spolupráca, ktorá prináša širšie spektrum intervencií a posilňuje integračný potenciál študentov. Teoretická časť príspevku sa zameriava na analýzu dopadov migrácie na študentov a identifikáciu problémov, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do vzdelávacieho prostredia, predovšetkým v oblasti sociálnej opory a inklúzie. Analýza obsahuje príklady dobrej praxe z vybraných európskych univerzít, ktoré predstavujú rôzne prístupy k prevencii sociálnej izolácie. Príspevok ponúka podnety pre sociálnych pracovníkov a univerzitné prostredie s cieľom znižovať riziko sociálneho vylúčenia a podporovať úspešnú inklúziu ukrajinských študentov v akademickej sfére.
Kľúčové slová: prevencia, sociálna izolácia, ukrajinskí študenti, vysoké školy, inklúzia, podpora, migrácia, sociálna práca
SKÚSENOSTI POĽSKÝCH ŠTUDENTOV S INTEGRÁCIOU UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV (Igor Barnaś, Jakub Bosek)
Cieľom tohto článku je preskúmať, ako prebieha proces integrácie ukrajinských študentov v kontexte Univerzity v Rzeszówe a aké inštitucionálne a sociálne opatrenia podporujú efektívnu adaptáciu v akademickom prostredí. Zohľadňuje historické a migračné pozadie, predstavuje podrobné štatistiky o prítoku obyvateľstva, diskutuje o inštitucionálnych a spoločenských výzvach a poukazuje na dlhodobý vplyv integrácie na rozvoj akademických a sociálnych kompetencií. Text tiež obsahuje diskusiu o medzinárodných integračných praktikách a navrhuje systémové riešenia na účinnú akulturáciu a inklúziu v akademickom prostredí.
Kľúčové slová: integrácia študentov, výzvy, akademické prostredie, rozvoj kompetencií
ŠTUDUJEME SPOLOČNE: INTEGRÁCIA UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV V POĽSKOM VYSOKOM ŠKOLSTVE (Valentyna Boksha, Dana Stadnyk)
Článok skúma skúsenosti dvoch ukrajinských študentiek, ktoré študujú informatiku a ekonometriu na Univerzite v Rzeszówe po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. Autorky, opierajúc sa o výskumy o integrácii zahraničných študentov, medzi kultúrnych vzťahoch a jazykovej kompetencii, spájajú empirické poznatky s vlastnými skúsenosťami, aby identifikovali faktory, ktoré podporujú alebo brzdia integráciu v poľskom akademickom prostredí. Kľúčové prvky podpory zahŕňajú spoločné akademické ciele, každodenný kontakt s rovesníkmi, štruktúrovanú jazykovú podporu, jasné kultúrne smernice a inkluzívne podujatia. Autorky zdôrazňujú význam transparentných pravidiel tímovej práce, zámerného spájania domácich a zahraničných študentov a rozvíjanie medzi kultúrnych kompetencií. Upozorňujú tiež na prekážky – najmä jazykové a normatívne – a navrhujú praktické riešenia prostredníctvom mentoringu, tandemových programov a adaptačných školení. Štúdia uzatvára, že integrácia je vzájomný a nepretržitý proces: spoločné štúdium a spolupráca s poľskými spolužiakmi nielen zlepšujú výsledky učenia, ale aj posilňujú pocit spolupatričnosti, dôvery a spoločnej akademickej identity.
Kľúčové slová: integrácia študentov, medzi kultúrne vzdelávanie, jazykové bariéry, akademická spolupráca
ŠPECIFIKÁ PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV ZALOŽENÝCH DOHODAMI O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU (Jana Bedlovičová)
Štúdia sa zaoberá špecifikami zamestnávania ukrajinských študentov v Slovenskej republike prostredníctvom dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, so zvláštnym zreteľom na dohodu o brigádnickej práci študentov. Tento právny inštitút predstavuje v praxi dominantný spôsob vstupu študentov na trh práce, pričom v prípade ukrajinských študentov nadobúda osobitné dimenzie v dôsledku ich špecifického postavenia. Riešenie danej problematiky si vyžaduje nielen analýzu príslušnej legislatívy, ale aj jej interpretáciu a zasadenie do širšieho rámca pracovnoprávnych vzťahov charakteristických pre slovenské právne prostredie. Analýza vychádza z relevantných právnych predpisov, najmä zo Zákonníka práce, zákona o službách zamestnanosti a zákona o pobyte cudzincov, pričom poukazuje na rozdiely medzi právnym a faktickým postavením slovenských a ukrajinských študentov. Hoci vnútroštátne pracovnoprávne normy výslovne nerozlišujú medzi týmito dvoma skupinami pri výkone práce na základe dohôd alebo v rámci pracovného pomeru, rozhodujúci rozdiel spočíva v podmienkach vstupu ukrajinských študentov na trh práce. Na účely tejto štúdie sa uplatňuje systematický prístup, ktorý zahŕňa nielen deskripciu legislatívneho rámca, ale aj jeho komparatívne posúdenie a základnú reflexiu aplikačnej praxe. Použité sú metódy abstrakcie, analýzy, komparácie a normatívna metóda, ktoré umožňujú zachytiť problematiku v širších súvislostiach a naznačiť jej teoretické i praktické dôsledky. Cieľom je poskytnúť systematickú právnu analýzu úpravy dohody o brigádnickej práci študentov vo vzťahu k postaveniu študentov – štátnych príslušníkov Ukrajiny – v kontexte dynamicky sa meniaceho pracovného prostredia a prispieť k prebiehajúcej diskusii o možnostiach efektívnejšej integrácie zahraničných študentov do slovenského právneho a pracovného rámca.
Kľúčové slová: ukrajinskí študenti, brigádnická práca študentov, pracovné právo, zamestnávanie cudzincov
GENERÁCIA Z VO VYSOKOŠKOLSKOM VZDELÁVANÍ: VÝZVY A MOŽNOSTI ADAPTÁCIE VÝUČBY (Barbora Mazúrová, Marta Valihorová, Martina Chrančoková, Ľudmila Mitková)
Vysokoškolské prostredie dnes výrazne formuje generácia Z, ktorá sa od predchádzajúcich generácií odlišuje viacerými charakteristikami. Ide o prvú generáciu vyrastajúcu v digitálnom prostredí, kde informačné a komunikačné technológie predstavujú neodmysliteľnú súčasť každodenného života. Tento faktor ovplyvňuje nielen spôsob, akým mladí ľudia vnímajú realitu, ale aj ich prístup ku komunikácii a vzdelávaniu. Výskumy i pedagogická prax ukazujú, že príslušníci generácie Z sú technicky zdatní, rýchlo sa orientujú v nových trendoch a aktívne fungujú v globálnej sieti. Preferujú komunikáciu prostredníctvom digitálnych médií a uprednostňujú krátke, vizuálne a štruktúrované formy obsahu. Tieto komunikačné vzorce sa odrážajú aj v procese učenia. Mnohí študenti zápasia s udržaním pozornosti pri práci s rozsiahlejšími textami a ťažšie si osvojujú postupne nadväzujúce vedomosti, čo môže negatívne vplývať na ich študijné výsledky. Adaptácia na vysokoškolské prostredie je preto často náročná a môže viesť k neúspechu pri skúškach či k predčasnému ukončeniu štúdia. Osobitnou skupinou sú zahraniční študenti, predovšetkým z východnej Európy, ktorí okrem uvedených ťažkostí čelia aj jazykovej bariére. Predpokladá sa, že v dôsledku súčasného vývoja na Ukrajine sa ich počet na slovenských vysokých školách bude zvyšovať. Príspevok sa zameriava na skúmanie učebných štýlov študentov generácie Z na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a na identifikáciu faktorov, ktoré ovplyvňujú ich vzdelávanie. Cieľom je poukázať na preferencie tejto generácie, vplyv digitalizácie a možné prekážky efektívneho učenia, aby bolo možné prispôsobiť vzdelávacie stratégie ich potrebám.
Kľúčové slová: generácia Z, univerzitné vzdelávanie, digitalizácia, štýly učenia, študenti, medzinárodní študenti, Univerzita Mateja Bela, adaptácia na vysokoškolské prostredie
HODNOTOVO ORIENTOVANÁ INKLÚZIA UKRAJINSKÝCH ŠTUDENTOV DO EURÓPSKEHO VZDELÁVACIEHO PROSTREDIA PROSTREDNÍCTVOM STORYTELLINGU (Svitlana Shekhavtsova)
Tento príspevok skúma potenciál rozprávania príbehov (storytellingu) ako účinného nástroja na podporu hodnotovo orientovanej inklúzie ukrajinských študentov v európskom vzdelávacom prostredí. Prebiehajúci konflikt na Ukrajine spôsobil rozsiahle vysídľovanie študentov, z ktorých mnohí hľadajú nové vzdelávacie príležitosti na európskych inštitúciách. Kým akademická integrácia je nevyhnutná, rovnako dôležité je venovať pozornosť sociálno-kultúrnym a emocionálnym potrebám týchto študentov, aby sa zabezpečil ich celostný well-being a úspešná adaptácia. Rozprávanie príbehov v rôznych formách predstavuje jedinečný spôsob prekonávania kultúrnych rozdielov, podporovania empatie a vytvárania spoločného porozumenia hodnôt. Tento prístup vychádza z toho, že ukrajinskí študenti do nového prostredia prinášajú bohaté kultúrne dedičstvo, unikátne perspektívy a často aj traumatické skúsenosti. Vytváraním platforiem, na ktorých môžu svoje príbehy zdieľať, môžu európske vzdelávacie inštitúcie podporovať pocit spolupatričnosti a uznania. Zároveň umožnia európskym študentom konfrontovať vlastné predsudky, rozvíjať interkultúrny dialóg a spoluvytvárať inkluzívnejšie a otvorenejšie učebné prostredie. Dokument sa venuje praktickým stratégiám implementácie storytellingových iniciatív, akými sú osobné príbehy, folklór, historické naratívy či tvorivé písanie. Skúma aj etické aspekty spojené so zdieľaním potenciálne citlivých skúseností a potrebu vytvárať bezpečné a podporné prostredie pre všetkých účastníkov. Záverečná argumentácia poukazuje na to, že hodnotovo založená inklúzia sprostredkovaná prostredníctvom rozprávania príbehov môže ukrajinským študentom pomôcť úspešne napredovať v novom vzdelávacom kontexte a zároveň obohatiť európsky vzdelávací priestor o rôznorodé perspektívy a skúsenosti. Zameriava sa na budovanie mostov porozumenia a empatie, podporu spoločnej ľudskosti a rozvoj inkluzívnejšieho a spravodlivejšieho vzdelávania pre všetkých.
Kľúčové slová: rozprávanie príbehov, hodnotovo orientovaná inklúzia, ukrajinskí študenti, európske vzdelávacie prostredie, interkultúrna komunikácia, podpora vo vzdelávaní, trauma-informované vzdelávanie
