VEDECKÉ ŠTÚDIE
MAPOVÉ ZRUČNOSTI ŽIAKOV S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM A VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ (Marcela Čarnická)
Žiaci s mentálnym postihnutím majú v dôsledku svojho postihnutia ťažkosti v oblasti učenia. Pedagógovia preto hľadajú spôsob, ako ich motivovať, ako ich učiť, aby boli vedomosti žiakov čo najtrvalejšie. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia umožňuje získavať vedomosti a zručnosti, ktoré majú žiaci vedieť uplatniť a využiť vo svojom občianskom živote. K zručnostiam rozvíjaným vo vzdelávacej oblasti patria i mapové zručnosti, ktoré žiak môže aplikovať aj mimo školy či v občianskom živote.
Kľúčové slová: vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť, mapa, zručnosť, dejepis, občianska náuka, žiak s mentálnym postihnutím
POHYBOVÉ AKTIVITY ŽIAKOV S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM S DÔRAZOM NA ŠPORTOVÉ HRY (Monika Homolová)
Predkladaný článok sa zaoberá problematikou frekvencie organizovania pohybových aktivít pre žiakov s mentálnym postihnutím s ohľadom na využívanie športových hier. Vychádzajúc z teoretickej analýzy, ktorá poukazuje na pozitívny vplyv pohybovej aktivity na motorický, kognitívny a sociálny rozvoj, výskum realizovaný prostredníctvom kvantitatívneho dotazníkového šetrenia sa zameriava na porovnanie frekvencie aktivít v dvoch skupinách špeciálnych pedagógov. Výsledky testu Mann-Whitneyho U potvrdili štatisticky signifikantný rozdiel. Zistilo sa, že respondenti, ktorí nezaraďujú tímové športy, organizujú aktivity s vyššou frekvenciou. Tieto zistenia poukazujú na potrebu kombinácie rôznych prístupov. Napriek organizačným výzvam, ktoré môžu ovplyvňovať frekvenciu, je pre komplexný rozvoj žiakov a ich rozvoj sociálnych zručností nevyhnutné začleniť aj tímové športy.
Kľúčové slová: mentálne postihnutie, pohybové zručnosti, športové hry, špeciálna pedagogika
HODNOTENIE TELESNEJ A ŠPORTOVEJ VÝCHOVY VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE (Andrej Hubinák)
Táto teoretická štúdia poukazuje na význam hodnotenia a klasifikácie v telesnej a športovej výchove ako neoddeliteľnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu. Hodnotenie v telesnej výchove by nemalo byť vnímané iba ako forma kontroly výkonu, ale predovšetkým ako dôležitý motivačný a rozvojový nástroj, ktorý ovplyvňuje sebavedomie žiakov, ich vnútornú motiváciu a celkový vzťah k pohybovej aktivite. Štúdia zdôrazňuje potrebu diferencovaného a citlivého pedagogického prístupu, ktorý zohľadňuje individuálne rozdiely v schopnostiach, záujmoch a možnostiach žiakov. Rovnako podčiarkuje význam kombinácie klasifikačného a slovného hodnotenia ako prostriedku humanizácie vyučovacieho procesu a podpory sebareflexie a zodpovednosti žiakov za vlastný pokrok. V kontexte súčasného životného štýlu, charakterizovaného poklesom pohybovej aktivity, sa efektívne a motivačné hodnotenie stáva kľúčovým faktorom pri formovaní zdravých návykov a pozitívneho vzťahu k pohybu. Štúdia je súčasťou projektu „Pripravenosť detí na pohybové aktivity“ (Projekt č. 013KU-4/2025), ktorý sa zameriava na skúmanie determinantov pohybovej pripravenosti detí a možností jej rozvoja prostredníctvom výchovno-vzdelávacích a športových intervencií.
Kľúčové slová: telesná a športová výchova, hodnotenie, stupne klasifikácie, projekt
LEGISLATÍVNE VÝCHODISKÁ INKLUZÍVNEHO VZDELÁVANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A TALIANSKU Z POHĽADU ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY (Viera Rassu Nagy)
Predložený článok sa zaoberá komparatívnou analýzou legislatívnych noriem v rámci inkluzívneho vzdelávania v Slovenskej republike a Taliansku. Štúdia skúma kľúčové legislatívne dokumenty, historický perkurz inklúzie po legislatívnej stránke a aktualizáciu normotvorby, ktorá formuje prístup k vzdelávaniu žiakov so špecifickými potrebami v oboch krajinách.
Kľúčové slová: inklúzia, talianska legislatíva, slovenská legislatíva, špeciálna pedagogika
PRÍRODOVEDNÉ VZDELÁVANIE V INKLUZÍVNEJ MATERSKEJ ŠKOLE (Zuzana Brčiaková)
Prírodovedné vzdelávanie v predškolskom veku je kľúčové pre rozvoj detskej zvedavosti, pozorovacích schopností a kognitívnych zručností. Vzhľadom na individuálne potreby detí v inkluzívnom prostredí je nevyhnutné využívať aktívne a zážitkové metódy, ktoré deťom umožnia objavovať a skúmať prírodu prostredníctvom vlastných skúseností. Príspevok sa zameriava na výzvy a možnosti prírodovedného vzdelávania v inkluzívnych materských školách, kde sú deti s rôznymi potrebami a schopnosťami.
Kľúčové slová: prírodovedné vzdelávanie, inkluzívna materská škola, heterogénne skupiny, deti so zdravotným znevýhodnením
OBSAHOVÁ ANALÝZA VYBRANÝCH UČEBNÍC V PREDMETE SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA VO VZDELÁVANÍ ŽIAKOV S MENTÁLNYM POSTIHNUTÍM (Martina Magová, Diana Jurcáková)
U žiakov s mentálnym postihnutím je veľmi dôležité v rámci edukačného procesu pracovať s vhodne vybranými učebnicami z dôvodu ich zníženej kognitívnej úrovne. Učebnice musia spĺňať určité požiadavky ako sú: primeranosť, súvislosť, vedeckosť, názornosť, uvedomelosť, prepojenie teórie s praxou a iné. Vzhľadom na uvedené fakty sa predkladaný príspevok zaoberá obsahovou analýzou vybraných učebníc v predmete slovenský jazyk a literatúra vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím. Príspevok sa primárne zacieľuje na určenie syntaktickej a sémantickej náročnosti vybraných učebníc.
Kľúčové slová: Slovenský jazyk a literatúra, učebnice, obsahová analýza, špeciálna škola, žiak s mentálnym postihnutím
VÝTVARNÉ ZOBRAZENIE OSÔB SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM V KRESBE DETÍ MLADŠIEHO ŠKOLSKÉHO VEKU (Daniela Valachová, Viera Rassu Nagy)
Výtvarné vyjadrenie prostredníctvom kresby poskytuje možnosti komunikácie a vyjadrenie vlastných názorov a skúsenosti. deti zvyčajne nemajú žiadne predsudky vo iným deťom či dospelým so zdravotným postihnutím. Našim cieľom je, aby deti vnímali ľudí s postihnutím ako rovnocenných ľudí, rovnako užitočných ako sú ľudia bez postihnutia. Z uvedeného konštatovania vychádzalo výskumné šetrenie. Hlavným cieľom výskumu bolo sledovať spôsoby zobrazovania postihnutých osôb v kresbe a taktiež analyzovať krátke slovné vyjadrenie aktérov k nemu. V tomto kontexte tiež sledovať, ako vnímajú osoby so zdravotným znevýhodnením a ako ich zobrazujú v kresbe. Ako výskumné metódy sme použili obsahovú analýzu vizuálneho symbolu a verbálneho vyjadrenia. Výskum ukázal priame aj nepriame skúsenosti skupiny respondentov s osobami s postihnutím. V rámci vizuálneho zobrazenia sa prezentujú vizuálne symboly priamo korešpondujúce s realitou, čo vyplýva aj z veku respondentov. Výskum naznačil, že respondenti nemajú negatívne emócie a predsudky voči ľuďom s postihnutím.
Kľúčové slová: zdravotné postihnutie, výtvarný prejav, kresba, výtvarné zobrazenie, výtvarný symbol, obsahová analýza
PREDSTAVY ŠTUDENTOV UČITEĽSTVA O PRÁCI SO ŽIAKMI SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI (Vlasta Belková, Patrícia Zólyomiová)
Príspevok prináša čiastkové výsledky získané prostredníctvom položiek vlastnej konštrukcie širšie koncipovaného online dotazníka od 488 študentov, s cieľom mapovať predstavy študentov o schopnosti pracovať so žiakmi v rátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) v bežnej triede. Výsledky prinášajú názor, že študenti by mali lepší pocit v práci s triedou, kde by boli začlenení žiaci s nadaním a zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP).
Kľúčové slová: študenti, vysoká škola, inklúzia, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
REALIZÁCIA A INDIVIDUALIZÁCIA INTERVENCIÍ PRE MANIPULAČNÉ ZRUČNOSTI V PREDŠKOLSKOM VEKU (Monika Homolová)
Hádzanie a chytanie sú kľúčové manipulačné zručnosti (FMS) vyžadujúce komplexnú vizuomotorickú koordináciu, pričom ich včasné hodnotenie je kritické. Výskum analyzoval päť bežne používaných intervenčných postupov v materských školách na podporu detí s motorickými obmedzeniami. Najväčšia podpora bola poskytovaná deťom s najvyššími ťažkosťami, čo potvrdilo správnosť pedagogického rozhodovania. Záver poukazuje na to, že kvalita metodickej implementácie a individualizácia sú pre zlepšenie manipulačných zručností dôležitejšie ako samotný typ podpornej aktivity.
Kľúčové slová: manipulačné zručnosti, hádzanie, chytanie, motorické obmedzenia, predškolský vek, vizuomotorická koordinácia
AGRESÍVNE SPRÁVANIE DETÍ V PODMIENKACH SLOVENSKEJ MATERSKEJ ŠKOLY (Z VÝSKUMU) (Barbora Kováčová)
Tento výskumný príspevok sa zameriava na hodnotenie agresívneho správania sa detí v materských školách a na možnosti jeho prevencie a riešenia v podmienkach slovenských materských škôl. V štúdii sú opísané štruktúrované pedagogické prístupy, ktoré sa využívajú na predchádzanie agresívnemu správaniu medzi deťmi, a metódy na podporu emocionálnej regulácie. Príspevok ďalej analyzuje praktické stratégie na inhibíciu latentnej agresie pri súčasnom zabezpečení bezpečného a inkluzívneho prostredia na učenie. Výsledky poskytujú odporúčania pre pedagógov a tvorcov vzdelávacej politiky, ktoré môžu prispieť k pozitívnemu sociálnemu a emocionálnemu rozvoju detí v predškolskom veku.
Key words: aggressive behavior, preschool children, kindergarten, aggression inhibition, inclusive education
TYPOLÓGIA ODBORNÝCH INTERVENCIÍ V KONTEXTE PODPORY DIEŤAŤA S DYSPRAXIOU (Miriam Vinceková)
Vývinová koordinačná porucha (VKP), známa aj ako dyspraxia, je porucha, ktorá sťažuje plánovanie a koordináciu pohybov. Postihuje motoriku, vnímanie aj myslenie, čo ovplyvňuje každodenný život, učenie aj sociálne vzťahy detí. Deti s dyspraxiou bývajú inteligentné, no ich ťažkosti sú často nesprávne chápané ako nešikovnosť alebo lenivosť, čo zhoršuje ich začlenenie a znižuje sebavedomie. Včasná diagnostika a podpora zo strany učiteľov, rodičov a odborníkov (ergoterapia, fyzioterapia, logopédia) môže dieťaťu pomôcť zlepšiť pohybové, komunikačné a organizačné schopnosti. Digitálne technológie a asistenčné pomôcky tiež môžu podporiť učenie a každodenné aktivity. Na Slovensku je dyspraxia stále málo známa a často sa zamieňa s inými poruchami, preto je dôležitá spolupráca školy, rodiny a odborných centier pri podpore detí s touto poruchou.
Kľúčové slová: dyspraxia, intervencie, inklúzia, ergoterapia, fyzioterapia, logopédia
