VEDECKÉ ŠTÚDIE
Z TISÍCMETROVEJ VÝŠKY. OBRAZY ŠPANIELSKA (Mirta Curkovic)
Text Z tisícmetrovej výšky. Obrazy Španielska nám predostiera Marinettiho styky s Ramónom Gómezom de la Serna, prekladateľom jeho manifestov do španielčiny a synom riaditeľa madridského časopisu „Prometeo“, z ktorých vznikajú dva texty dôležité na to, aby sme pochopili pohľad talianskeho futuristu na iberskú krajinu: manifest Proclama futurista a los españoles (1910) a cestopis Spagna veloce e toro futurista (1931). Na tomto mieste sa autorka zameriava najmä na druhý z nich a snaží sa upozorniť na typy obrazov, ktorými spisovateľ charakterizuje navštívenú krajinu, pričom korešpondencia medzi dvoma intelektuálmi prezrádza vplyv Španiela na Taliana pri tvorbe heteroimages Španielska.
Kľúčové slová: cestopis, obraz, futurizmus
LA FUGA E IL RITORNO: L’UMANO VIAGGIARE DI PIER VITTORIO TONDELLI (Paolo Di Vico)
Téma cesty v diele Piera Vittoria Tondelliho sa javí byť kľúčovým aspektom pre pochopenie autorovho vnímania života a hľadania vlastnej identity, ktorá sa završuje práve vďaka skúsenosti s cestou, či už reálnou alebo vymyslenou. Môže viesť k rebélii, k odlúčeniu sa od vlastného rozmeru pôvodného bytia či k vzdialeniu sa od neho – hoci nie definitívne. Pri ceste, putovaní a v inštinkte uniknúť od seba samého a od vlastných koreňov sa vždy implicitne nachádza aj potreba návratu a konfrontácie s tým, od čoho človek uniká a od čoho sa chce odpojiť, ktoré sú nevyhnutným a neodmysliteľným prvkom nášho formovania ako osobnosti.
Kľúčové slová: cesta, únik, návrat, Pier Vittorio Tondelli, talianska literatúra
MOTÍV CESTY VO VYBRANÝCH DIELACH LITERATÚRY MIGRÁCIE V TALIANSKU (Jana Jaščurová)
Motív cesty je prítomných v mnohých dielach literatúry migrácie v Taliansku. Tento článok analyzuje motív cesty v dielach dvoch autoriek: albánskej autorky Anildy Ibrahimiovej a poľskej autorky Barbary Serdakowski. Cesta nie je zobrazená len ako fyzický akt presúvania sa v priestore, ale tiež ako metaforická cesta životom a cesta spoznávania seba samého a rekonštrukcie vlastnej identity. Postavy navyše cestujú v čase prostredníctvom flashbackov z minulosti. Chcú sa vrátiť, ale zisťujú, že fyzický návrat nie je možný. Realizuje sa však emocionálny návrat vo forme opätovného stretnutia pretrhnutých osudov.
Kľúčové slová: cesta, literatúra migrácie, návrat, identita
OBRAZY PODUNAJSKA V CESTOPISNEJ REFLEXII GRÓFA N. M. V. DU PARC LOCMARIU (Paula Píšová)
Príspevok je koncipovaný ako analýza a interpretácia konkrétneho francúzskeho cestopisného diela z 19. storočia. Hlavným cieľom je analyzovať dielo v dvoch častiach. V prvej na úrovni žánrovej poetiky, cieľom je objasniť jej výrazové kvality a ich pôvod, v druhej časti sa interpretácia zameria na konkrétny obsah v podobe zobrazovania podunajskej krajiny a plavby po Dunaji. V štúdii sa zameriavame na obrazy topografických objektov, ako mesto Komárno, mesto Prešporok, Dunaj a krajina v jeho povodí geograficky vyhradenú mestami Pešť a Viedeň. V závere sumarizujeme autorskú poetiku nachádzajúcu sa na rozhraní osvietenstva a romantizmu a najvýznamnejšie topografické zobrazenia podieľajúce sa na tvorbe stereotypov. Poznatky prezentované v príspevku tvoria časť dizertačného výskumu z oblasti komparatistickej literatúry.
Kľúčové slová: cestopis, francúzska literatúra 19. storočia, interpretácia, poetika, obrazy, Dunaj, Prešporok, Komárno
PRVKY CESTOPISNÉHO ŽÁNRU V POVIEDKOVEJ TVORBE INŠPIROVANEJ AFRICKÝM KONTINENTOM Z PERA SLOVENSKÉHO AUTORA MAREKA VADASA (Paula Píšová)
Prozaik Marek Vadas je súčasný slovenský spisovateľ, ktorý získal viaceré literárne ocenenia. Jedinečná časť jeho bibliografie predstavuje poviedky inšpirované kultúrou a prostredím Afriky. Cieľom tejto štúdie bolo interpretačne preukázať v jeho dielach prvky cestopisného žánru jeho beletristickej línie, ktoré sa podieľajú na tvorbe Vadasovej osobitej autorskej poetiky. Aplikovaním teoretických poznatkov na konkrétne texty sme dospeli k záveru, že preukázateľne obsahujú aspekty cestopisnej literatúry, pričom autentické skúsenosti autora, špecifické románové textotvorné postupy, kategória rozprávača a jednotlivé tematické a kompozičné aspekty stavajú cestopisný charakter jeho krátkych próz na rozhranie beletristických cestopisov a ich hraničnej formy v podobe fiktívnych cestopisov.
Kľúčové slová: beletristický cestopis, fiktívny cestopis, poviedka, Marek Vadas, interpretácia
HĽADANIE IDENTITY NA POMEDZÍ CESTOPISNEJ LITERATÚRY A LITERATÚRY MIGRÁCIE V TVORBE JHUMPY LAHIRIOVEJ (Monika Šavelová)
Cieľom tohto článku je predstaviť slovenskému čitateľovi u nás doposiaľ nepublikovanú tvorbu plurilingválnej autorky Jhumpy Lahiriovej, koncentrujúc sa na jej prvú taliansky napísanú knihu In altre parole (2015), dielo na pomedzí cestopisnej a prisťahovaleckej literatúry reflektujúce hodnoty, ako sú jazyk, kultúra a identita v ich vzájomnom usúvzťažnení. Témy, ktoré autorka prináša, sú nahliadané cez prizmu osobnostného hľadania vlastného miesta vo svete, pričom uvažovanie o tomto rozmere bytia je v modernom, multikultúrnom svete stále aktuálnejšie aj vzhľadom na rozšírený migračný pohyb obyvateľstva a jeho prípadnú následnú inklúziu.
Kľúčové slová: Jhumpa Lahiri, cestopisná literatúra, prisťahovalecká literatúra, identita, jazyk
